Režisér Stephen Frears debutoval filmom Gumshoe v roku 1972. Pochádza z Anglicka a kým sa stal filmárom, študoval právo. Jeho Nebezpečné vzťahy získali tri Oscary, v roku 1999 bodoval na festivale v Benátkach drámou Liam. Svet však viac pozná jeho kontroverzné snímky My Beautiful Laundrette či Sammy and Rosie Get Laid o prisťahovalcoch z Ázie. Komerčný úspech mala romantická komédia High Fidelity. Frears je žiakom britského režiséra Karla Reisza, ktorý sa narodil v Československu. Striedavo nakrúca nezávislé filmy s nízkym rozpočtom a veľké hollywoodske produkcie - tie však zvyčajne nedosahujú úspech a úroveň jeho "malých" filmov. Dokazujú to aj osudy snímok Mary Reilly a Hi-Lo Country. FOTO - SPI INTERNATIONAL
Do svojho obľúbeného Londýna, medzi ľudí z okraja spoločnosti, sa filmom Pekné svinstvo vrátil režisér STEPHEN FREARS (62). Sám však priznáva, že Londýn bol tentoraz vedľajší a príbeh by sa mohol odohrávať v ktoromkoľvek európskom veľkomeste. Rozhovor s významným britským tvorcom vznikol počas jeho návštevy Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach.
Vaše filmy zväčša rozprávajú o ľuďoch z nižších vrstiev. Prečo?
"Vyberám si scenáre, s ktorými som spokojný. Iné vysvetlenie nemám. Nikdy by mi nezišlo na um nakrúcať film o čajových večierkoch. V živote by som nerežíroval Štyri svadby a jeden pohreb - hoci sú podľa mňa skvelé. Nemám totiž pocit, že by som o smotánke vedel rozprávať niečo zaujímavé."
Z Pekného svinstva je jasne čitateľný váš politický postoj.
"Triler je vždy o ľuďoch, ktorí sa dostali do úzkych. O ľuďoch, ktorí sa musia obávať o vlastné životy. Spoločensko-kritické a politické motívy sú pre príbeh len východiskom. Nenazdávam sa, že Pekné svinstvo je politický film. Londýn sa za posledných desať rokov veľmi zmenil. Žijú v ňom ilegálni prisťahovalci z celého sveta. Vykonávajú väčšinu špinavých a zle platených, ale nevyhnutných prác, ktoré by sa rodeným Britom nechcelo robiť. Navonok to vyzerá ako tolerantnosť. No v skutočnosti je to možno len pohodlnosť."
Nezdalo sa vám čudné nakrúcať film podľa scenára človeka, ktorý je jedným z autorov televíznej súťaže Milionár?
"Ale samozrejme. Prečo by sa mi to nemalo vidieť zvláštne? Všetko, čo vám k tomu môžem povedať, je, že život je bohatý na prekvapenia - jeden človek môže vymyslieť dve úplne rozdielne veci."
O svojich filmoch zvyknete rozprávať, akoby ste neboli ich autorom vy, ale scenáristi.
"Veď to tak aj je. Som druhoradý. Rešpektujem a cením si prácu scenáristov. Pozorne čítam scenár a utváram si názory i ciele. Keď oživujem príbeh, akoby som hľadal cestičku z hustého lesa. Väčšina ľudí ju nevidí, ja im ju musím ukázať a viesť ich po nej."
Hlavnú úlohu v Peknom svinstve ste zverili dovtedy neznámemu Chiwetelovi Ejioforovi. Dá sa povedať, že ste ho objavili pre svetový film.
"Je to mladý britský herec. Ak som chcel obsadiť mladého Afričana a nie Afroameričana, nemal som na výber. Keby som chcel amerických hercov, mohol by som si vyberať spomedzi svetoznámych hviezd, no v tomto prípade som komerčné hľadisko považoval za vedľajšie. Išlo o autentický, presvedčivý herecký výkon, ktorému by divák bez problémov uveril."
Váš film viac ráz pripomenie diela Alfreda Hitchcocka. Je to zámer?
"Nejde o nič vedomé alebo zámerné, no byť Angličanom asi znamená určitý spôsob myslenia a správania sa. Hitchcocka obdivujem, jeho filmy dôverne poznám. Fascinuje ma, ako pútavo a vtipne predkladá divákom veľmi vážne myšlienky. Je teda prirodzené, že to na mňa a moju prácu pôsobí."
Nájdu sa medzi vašimi filmami diela, ku ktorým máte hlbší vzťah ako k iným?
"Možno diváci obľubujú niektoré moje filmy viac ako iné. Je skvelé, ak sa publiku filmárova práca páči. Pozorne sledujem reakcie divákov, ale je pravda, že viac cítim potrebu obhajovať tie filmy, ktoré si svoje publikum nenašli. Takým je napríklad Hi-Lo Country z roku 1998. Nikdy si nezískal popularitu, no ja som dodnes presvedčený, že je to dobré kino."
Autor: MILOŠ ŠČEPKABenátky - Bratislava
