– ž Titanic. Jeho druhý film Je láska láska? (Tillsammans), ktorý bude v našich kinách od 1. marca, videlo za tri mesiace v jeho krajine 828 712 divákov, teda takmer o 300 000 viac než Americkú krásu, Šiesty zmysel a Gladiátora. Na medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave získala táto snímka Zvláštne uznanie poroty, Cenu divákov a Cenu filmových novinárov.

Narodili ste sa v roku 1969, takže sedemdesiate roky boli vaším detstvom. Prečo ste sa rozhodli dej druhého filmu zasadiť práve do tohto obdobia?

„Nápad nakrútiť film odohrávajúci sa v sedemdesiatych rokoch som dostal po retrospektívnej prehliadke Srdce je na ľavej strane, švédskeho umenia rokov 1964 – 1974. Veľmi ma inšpirovala jej vážnosť, humor, politické aspekty a kvalita. Napadalo mi, že by som mohol napísať niečo o tomto období. Ale po čase som sa pri písaní scenára začal viac sústreďovať na ľudí, príbeh, špecifické miesto, kde sa odohráva. A tak si dnes myslím, že je to film viac o tom, čo som spomenul, než o sedemdesiatych rokoch.“

Čo vo vás zanechali sedemdesiate roky?

„Sedemdesiate roky zanechali vo svete veľa pozitívnych stôp. Šesťdesiate a sedemdesiate roky znamenali oslobodenie ľudí v západnej Európe. Napríklad ženy mali možnosť žiť svoj vlastný život, rozvíjať svoju kariéru.“

U nás to boli roky po ruskej okupácii a patrili k najťažšiemu obdobiu.

„Samozrejme, že je tu rozdiel medzi rôznymi miestami v Európe, ale myslím, že v západnej Európe sa naozaj stali dobré veci.“

Dôležitou súčasťou filmu je hudba. Odznejú v ňom Nazareth, S.O.S. skupiny ABBA. Prečo tieto skladby?

„Sú to veci, ktoré sa mi páčili.“

Všetky pochádzajú z obdobia, v ktorom sa odohráva dej?

„Áno. Aj keď niektoré sú možno trošku staršie. Vo filme je akási zmes dvoch rôznych kultúr. Na jednej strane je to hudba, ktorá bola politicky korektná, to je väčšinou hudba neznáma mimo Švédska, a na druhej strane je tu ABBA a ďalšia pop music, populárna medzi teenagermi.“

Na akej hudbe ste vyrastali?

„Mojím prvým idolom bol Alice Cooper. Potom som mal rád Rolling Stones, progresívne švédske rockové kapely.“

Vo filme je scéna, keď sa deti hrajú na Pinocheta. Prečo?

„Sám som sa hral tú hru. Deti sa vôbec hrávajú veľa krutých hier. Hrajú sa na nacistov a Židov, policajtov a zločincov. Je to spôsob, akým sa vyrovnávajú s realitou.“

Aký ohlas mal film Je láska láska? vo Švédsku?

„Veľký. Nielen u divákov, ale i u kritiky.“

Hovorilo sa o ňom?

„Dosť. Častejšie sa však hovorilo o štýle než o obsahu. Prial by som si, aby sa viac diskutovalo o hodnotách, názoroch, ideáloch, o hnutí vo Švédsku.“

Zatiaľ čo Láska je láska je vlastne príbehom dvoch postáv, v Je láska láska? je postáv niekoľko a každá má svoj vlastný príbeh.

„Je tam niekoľko príbehov a motívov, ktoré sme sa snažili ukázať z viacerých pohľadov. Napríklad deti a ich rodičia majú na niečo rôzny názor.“

Vo filme odznie mnoho dobrých dialógov. Nakoľko je výsledná podoba filmu zhodná so scenárom?

„Keby som mal odvahu, tak by som nechal robiť hercov, čo chcú. Ale nie som taký statočný, a tak ich chcem riadiť. Takže som napísal veľmi podrobný scenár.“

Čo by ste robili, keby ste mali odvahu?

„Nechal by som to voľne plynúť. Keď nakrúcam, do scenára sa veľmi nepozerám. Ale v niektorých scénach je film so scenárom takmer totožný. V iných je viac improvizácie.“

Hovorili ste, že pokiaľ je to možné, najradšej ste doma s rodinou. Čo je dôvodom návštevy v Berlíne?

„V sekcii Forum sa hrá film Nová krajina. Som spoluautorom scenára.“

To je televízny projekt?

„Áno. Pôvodne to bolo nakrútené pre televíziu a neskôr zostrihané na celovečerný film. Ako televízny seriál to bolo dobré a zaujímavé. A okrem toho som bol výkonným producentom filmu Jalla! Jalla!, ktorý sa tu predáva na Európskom filmovom trhu.“

Ten film mal úspech na nedávnom MFF v Rotterdame.

„Áno. V diváckej súťaži skončil na treťom mieste. Druhý bol film Je láska láska? Dá sa teda povedať, že z Rotterdamu sme si priviezli striebro a bronz.“

Ako ste sa cítili v úlohe producenta?

„Nie som producent. Skôr osoba, ktorá sa zaujíma o spoluprácu s inými. Cítim sa šťastný, keď môžem pomôcť. Režisérom filmu Jalla! Jalla! je dvadsaťtriročný Švéd Josef Fares. Videl som jeho prvé krátke filmy, ktoré nakrúcal na video. Veľmi sa mi páčili. Zostali sme v kontakte a pri prvej príležitosti som ho oslovil.“

Ak by ste chceli udržať svoje pracovné tempo, na budúci rok by mal mať premiéru váš tretí film. Pracujete už na niečom?

„Snažím sa napísať nový scenár. Aj to je jeden z dôvodov, prečo tak nerád opúšťam domov. Dúfam, že to bude niečo celkom iné. Snažím sa nerobiť ten istý film znovu.“

MIRO ULMAN, Berlín – Bratislava