Priznať treba aj príjmy zo zahraničia

BRATISLAVA - Na podanie daňového priznania zostáva posledných päť dní. Občania pritom musia v daňovom priznaní uviesť aj príjmy, ktoré dosiahli v zahraničí. "Obyvateľ Slovenska je povinný vysporiadať si svoju celosvetovú daňovú povinnosť, tzn. príjmy zo zdrojov v Slovenskej republike, ako aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, bez ohľadu na to, či tieto boli v zahraničí zdanené alebo nie," upozorňuje hovorca Daňového riaditeľstva Róbert Merva. To však podľa neho neznamená, že daňovník zaplatí daň dvakrát.

Dvojnásobné zdanenie príjmov čaká len tých, ktorí si zarobili v krajine, s ktorou nemá Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Spomedzi štátov rozšírenej Európskej únie takúto zmluvu nemáme len s Portugalskom a Estónskom.

V ostatných prípadoch si možno daň zaplatenú v zahraničí započítať ako čiastočné splnenie daňovej povinnosti, alebo príjmy zo zdanenia vyňať. Podľa zákona sú zo zdanenia vyňaté napríklad príjmy zo zamestnania, ktoré boli preukázateľne zdanené. Napríklad občan, ktorý bol časť roka zamestnaný v Českej republike a zaplatil tam aj daň z príjmu, si môže pri podávaní daňového priznania tento príjem vyňať zo zdanenia. Občania, ktorí mali počas celého roka len príjmy zo zamestnania v štáte, s ktorým má Slovensko zmluvu, nemusia daňové priznanie podávať vôbec.

To, či konkrétny druh príjmu zo zahraničia možno na Slovensku zo zdanenia vyňať, alebo treba započítať daň, sa v zákone o dani z príjmov nedočítate. Riešia to totiž medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. "O tom, ako je to riešené pri jednotlivých krajinách, je dobré sa poradiť so svojím správcom dane," odporúča Merva.

Daňové úrady sa stretávajú s tým, že občania zamlčia príjmy zo zahraničia, lebo si myslia, že daňovú povinnosť si už splnili, alebo sa chcú vyhnúť komplikovaným prepočtom na daňovom priznaní. "Daňový úrad dokáže takýchto občanov identifikovať a ak príjmy získané v zahraničí zamlčia, vystavia sa možným postihom. Daňové orgány totiž využívajú pri získavaní daňových informácií aj zdroje v zahraničí a to prostredníctvom informačného systému medzinárodnej výmeny daňových informácií," pripomína hovorca Merva.

Daňové úrady si podľa neho v prípade potreby vyžiadajú od partnerských orgánov v zahraničí ďalšie informácie. V mnohých prípadoch si tiež daňové úrady zmluvných štátov spontánne poskytujú informácie, o ktorých predpokladajú, že by mohli byť partnerskými daňovými orgánmi využité. (ij)

Príklady

Občan celý rok dochádzal do Ostravy, kde bol zamestnaný v stavebnej firme. Zo mzdy mu strhávali daň aj povinné odvody. Okrem toho nemal žiadny ďalší zdaniteľný príjem. V takomto prípade nemusí podať daňové priznanie.

Občan z prvého príkladu bol zamestnaný aj na Slovensku. V tom prípade podáva daňové priznanie typu A. Pri zisťovaní základu dane sčíta príjmy z oboch krajín (zahraničné prepočíta na koruny) a zníži ich o povinné odvody v oboch štátoch. Uplatní si odpočítateľné položky a v riadku 36 daňového priznania vypočíta daň. Daň z príjmov zaplatenú v Česku si následne vyjme v riadkoch 37 až 40, dodržiavajúc matematické postupy uvedené v tlačive. Na konci tak dostane daňovú povinnosť po odpočítaní dane zaplatenej v Česku.

S kým má Slovensko zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia