Zo všetkých strán zaznieva kritika na pripravenosť letnej olympiády v Aténach, ktorá sa má začať už o 139 dní. Viacerí sa obávajú, že to Gréci nestihnú. Odborníci sú však presvedčení, že Hry XXVIII. olympiády v Aténach určite budú, veď v doterajšej histórii sa Hry prekladali len dva razy. Hneď na začiatku uplynulého storočia (1908 - Londýn namiesto Ríma), potom v zime (1976 Innsbruck nahradil Denver).
Zatiaľ však víťazia hlasy skeptikov - Gréci nestihnú dostavať športoviská, zavládne chaos. Vlaňajšie augustové testovacie súťaže potvrdili zmätky v doprave, a čo je horšie, aj v hygiene. Mnohí dobrovoľníci sa nedostali do dejiska súťaží, športovci strávili hodiny v autobuse. V nemeckej veslárskej výprave šarapatila salmonelóza. Najnovšie Aténčania oznámili, že nezastrešia olympijské bazény, ako sľubovali.
Gréci sa ustavične odvolávajú na slávnu históriu a svojský naturel. Od čias trójskej vojny sa večne hádali, sporili, ale keď išlo o veľa, napokon sa zjednotili a dosiahli veci, ako žiaden národ na svete.
Už pred štyrmi rokmi vtedajší prezident Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch hovoril prvý raz o troch farbách spokojnosti s napredovaním príprav olympijských hier v Aténach. Zelená: všetko pokračuje hladko. Žltá: vyskytujú sa problémy. Červená: hry sú v ohrození.
"Situáciu by som hodnotil tak, že žltá už svieti príliš dlho a ak nedôjde k výrazným až drastickým zmenám v činnosti organizačného výboru, rozsvieti sa červená," citovala vtedy agentúra Reuters Španiela, ktorý stál na čele svetového olympizmu v rokoch 1980 - 2001.
Dva razy sa zmenilo dejisko
V histórii olympiád sa iba dva razy stalo, že podujatie nebolo tam, kde to pôvodne určil MOV. Prvý raz ešte v "praveku" OH. V roku 1908 mali byť hry pôvodne v Ríme. Taliansko sa dostalo do vážnej hospodárskej krízy a navyše ho postihol katastrofálny výbuch Vezuvu. Atény reagovali ihneď, ale Coubertin sa obával prílišnej "helenizácie" športového sviatku. Olympiádu dostal Londýn. Briti zvládli organizáciu skvele. Za deväť mesiacov! Postavili napríklad nový štadión pre stotisíc divákov so stometrovým bazénom v strede plochy.
Druhý raz sa OH presúvali v zime. Americký Denver sa v dostatočnom predstihu vzdal práva organizovať ZOH 1976. Namiesto neho zaskočil rakúsky Innbruck, ktorému stačilo mierne zrekonštruovať zariadenia z veľmi úspešnej olympiády 1964. Denver sa zľakol nákladov a možných ekologických škôd, hoci pôvodne chcel oslavovať vrcholnou športovou akciou dvestoročnicu vzniku Spojených štátov amerických.
Prehra Atén s Atlantou
V gréckej metropole boli už Hry I. olympiády (1896) a mali tam byť aj po sto rokoch. Aténčanom však úmysel nevyšiel. Voľby pre OH 1996 vyhrala americká Atlanta, mesto bez akejkoľvek olympijskej tradície, zato sídlo Coca-Coly, IBM a CNN. Hovorilo sa o podplácaní, dolárovom víťazstve bohatých spoločností. Gréci na to rozhorčene vyhlásili - u nás Hry už nikdy viac!
Rozhodnutie však rýchlo zrevidovali, vynechali kandidatúru 2000 a začali s prípravami na rok 2004.
Hoci atlantské hry zďaleka neboli ideálne a komercia prebila ostatné hodnoty, mala voľba racionálny dôvod. Peniaze, infraštruktúra, schopnosť rýchlo budovať sú dnes často viac ako tradičné hodnoty. Pri veľkosti olympijského projektu súčasnosti je to dokonca nevyhnutnosť. Atény chcú skĺbiť jedno s druhým.
Víťazstvo a začiatok sporov
Na čele Aténskeho olympijského výboru (ATHOC) v prípravnej fáze bola Gianna Angelopoulosová-Daskalakiová. Šarmantná, zámožná, vzdelaná, ale aj ambiciózna rázna a autoritatívna žena vytvorila tím, ktorý pripravil skvelú prezentáciu. Na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru v septembri 1997 v Lausanne Gréci zažiarili. Jasne zvíťazili v konkurencii s Buenos Aires, Kapským Mestom, Rímom a Štokholmom. Vyhrali a začali sa hašteriť - aby zostali aj v tomto verní tradícii.
Samaranch už vyťahoval červenú
Po zisku olympiády odišla Gianna Angelopoulosová-Daskalakiová do diplomatických služieb, organizačný výbor sa začal naťahovať s investormi, tí zase prestali plniť termíny. Mesto malo síce slušnú športovú výbavu, veď hlavný Olympijský štadión už dávno stál (od roku 1982). Komplex zahŕňal plavecký štadión, viacero športových hál, cyklistický velodróm, kompletný tenisový areál. Mesto však nemalo letisko ani približne porovnateľné s inými známymi metropolami. Moderné komunikačné okruhy boli iba na papieri. Aténčania sa podľa Samaranchovej stupnice pohybovali niekde na žlto-červenej ceste. Prebiehali ju zásadne na oranžovú, zelenú nestíhali ani zďaleka.
Návrat charizmatickej šéfky
Keď nový šéf svetového olympizmu Belgičan Jacques Rogge prvý raz vážne pohrozil červenou, na jar 2002 grécka vláda urýchlene zavolala späť do čela ATHOC Giannu Angelopoulosovú-Daskalakiovú, hoci je z podstatne iného cesta než bol vtedajší ľavicový kabinet.
Aristokraticky pôsobiaca staronová prezidentka organizačného výboru začala tvrdo dbať na dodržiavanie termínov, zaviedla železné pravidlá pri dobiehaní sklzov. Na konci minulého roka 2003 Aténčania stenčili takmer dvojročné manko na dvojmesačné.
Na večné narážky médií na grécku pohodlnosť reagoval v agentúre Reuters austrálsky viceprezident Medzinárodného olympijského výboru Richard Kevan Gosper: "Do Grékov iba zabŕdate, vyčítate im, čo všetko nespravili, ale nikto zatiaľ nenapísal, čo všetko už stihli, ako menia Atény na moderné mesto."
Tisíc problémov na riešenie
Organizátori budúcej olympiády riešili problém za problémom. Kam zakopli, tam sa objavili nové archeologické pamiatky. Muselo sa vyjednávať s ochranármi. Obyvatelia olympijskej dediny si teda budú môcť pozrieť aj pozostatky akvaduktu vybudovaného cisárom Hadriánom v druhom storočí nášho letopočtu.
Pri rozširovaní cesty z Atén do Maratónu rozoberali doslova po kameňoch domy spred 4500 rokov.
Organizačný výbor musel vyriešiť v súlade s požiadavkami Slobody zvierat aj problém tisícok túlavých psov. Zdravotníckou nevyhnutnosťou sa ukázal tiež boj s neregistrovanou prostitúciou.
Sú ako sirtaki
Otázka bezpečnosti je dnes citlivejšia ako kedykoľvek predtým. Nová konzervatívna grécka vláda mieni problém vyriešiť pomocou 60-tisíc pracovníkov bezpečnostných zložiek s rozpočtom 650 miliónov eur. Celkový rozpočet na Hry je 6,6 miliardy eur. Na tisíc ráz omieľanú otázku: stihnú to Gréci? - odpovedajú športoví predstavitelia na 90 percent priaznivo. I keď často pridávajú slovíčko - nejako.
Slovák Ľubomír Kotleba bude mať na na starosti basketbalové súťaže olympiády. "Isteže to stihnú, hoci si zaumienili, že ku krásnej hale v Pireu z roku 1985 pridajú aj ďalšiu. Tá je zatiaľ iba v hrubých črtách na pôdoryse hangára na starom letisku. Viete, oni robia tak, ako tancujú sirtaki. Pomalý začiatok, strhujúci záver," povedal.
Čo ešte musia stihnúť Aténčania Oficiálny začiatok Hier XXVIII. olympiády je na programe 13. augusta, najväčší sviatok športovcov potrvá do 29. augusta.
V termíne od 17. do 28. 9. sa uskutočnia Paralympijské hry s účasťou 4000 športovcov zo 130 krajín.
Čo všetko treba dovtedy ešte urobiť?
Marec - apríl
Dokončenie rozširovacích prác na diaľnici medzi Aténami a Maratónom, kadiaľ bude smerovať trasa olympijského maratónu.
Máj
Vyvrcholenie prác na Olympijskom multišportovom komplexe v Hellenikone, kde odohrajú turnaje v bejzbale a softbale, pozemnom hokeji a basketbale. V tom istom centre budú súťažiť aj šermiari a kanoisti.
Španielsky architekt Santiago Calatrava ukončí prácu na Olympijskom štadióne. Jej súčasťou bude aj inštalovanie obrovského paláca zo skla a ocele, ktorý by sa mal stať jednou z dominánt v okolí štadióna. V tom istom čase by mala byť odovzdaná aj strecha nad cyklistickým stánkom, tiež z ocele. Posledné správy hovoria, že toto všetko stihnú v plnej podobe skutočne v hodine dvanástej - tri dni pred otvorením.
