Atény môžu ukázať Európe cestu

Prvé olympijské hry v Aténach roku 1896 sa skončili nevšedným úspechom. Šesťdesiattisícové návštevy divákov na súťažiach boli dlho rekordom, podpora olympionikom, pohostinnosť a všeobecný záujem obyvateľov príkladné. Štátna pokladnica neutrpela. Gréci patria medzi svetovo uznávaných obchodníkov. Náklady vykryli z predaja prvých známok so športovou tematikou a lotérií. Pri každej kríze, a najmä pri bojkotoch v Moskve 1980 a Los Angeles 1984, znovu a znovu ožívala myšlienka usporadúvať olympiády zásadne v Grécku. Čas však ukazuje niečo iné.

Atény sú preplnené

Obnoviteľ olympijskej myšlienky v modernej podobe, francúzsky pedagóg Pierre Fredi barón de Coubertin, presadil myšlienku, že hry patria celému svetu. Mal pravdu, hoci obrovský rozmach a jasná komercionalizácia olympiád dnes hendikepuje malé krajiny.

V roku 1832, keď sa Gréci oslobodili spod tureckej nadvlády, mali Atény čosi cez dvetisíc obyvateľov. Dnes sa uvádzajú dve čísla: 800-tisíc narátajú štatistici v takzvaných centrálnych Aténach, v starobylej štvrti Plaka s majestátnou Akropolou. Ľudia v nej žijú päť tisícročí.

Veľké Atény majú päť miliónov obyvateľov, rozprestierajú sa v šírke azda 60 km od Pirea až po Maratón. Ulice sú do istej miery unifikované, hoci zďaleka nie sídliskové. Veľmi dlho v meste platil zákaz stavať viac ako päť poschodí, väčšina budov má práve toľko.

Približne päťkilometrovú cestu z konca ústrednej Venizelovej triedy s univerzitou, akadémiou a bibliotékou k Námestiu ústavy zvládnete pešo i autom rovnako - za trištvrte hodiny. V tom je kameň úrazu, ulice nerozšírite. Mesto už nenatiahnete. Na juhu ho lemuje more, na severe hory. Atény sú v dopravnom kolapse ustavične.

Dva milióny áut

Mestom jazdia dva milióny áut, medzi ktorými sa ekvilibristicky preplieta niekoľko stotisíc motocyklov. V jeden deň môžu na cesty vyjsť iba vozidlá s párnym číslom na konci značky. Na ďalší deň tie s nepárnymi. Pokuta za porušenie nariadenia je 80 až 100 eur, existuje však dosť široká škála výnimiek: taxikári, zásobovanie a do tejto kategórie sa zmestí všeličo.

Dopravný systém počas olympiády má byť zorganizovaný tak, že na centrálny cestný okruh budú mať vstup iba vozidlá olympijskej rodiny. Každý jej člen musí byť akreditovaný. Okrem 10 500 športovcov aj 21 600 ľudí z médií, 5800 členov Medzinárodného olympijského a národných výborov, 35-tisíc sponzorov, 6700 členov tímov a ich technického zabezpečenia. K tomu treba prirátať 130-tisíc dobrovoľníkov, ktorí sa budú starať o pohodlie návštevníkov, a 60-tisíc policajtov. Dovedna takmer 300-tisíc ľudí. Pre domácich a turistov sľubujú organizátori spoje v 2500 nových ekoautobusoch na zemný plyn.

Olympijská megalománia

Ak to bude fungovať, vkročia Aténčania v tejto oblasti skutočne do tretieho tisícročia.

Aténam sa hovorí najmenšie európske veľkomesto. Sú najsmogovejšie a najprepchatejšie.

Po vojne bola olympiáda v menšom meste iba v Helsinkách 1952. Pravda, vtedy boli iné počty a fínska metropola je aj podstatne priestrannejšia, krajina menej ľudnatá. Súčasná megalománia v snahe každej federácie presadiť sa na olympijských hrách dosiahla vrchol.

Na programe šestnástich dní (prvý bude patriť výlučne otvoreniu) bude 28 odvetví, súťaže sa uskutočnia na 24 športoviskách, nerátajúc povinné tréningové plochy.

Tento stav vážne ohrozuje organizátorské snahy menších štátov a miest. Dnes by mal iste svoje starosti i Rím (usporiadateľ OH 1960), Mníchov (1972), mala ich i Barcelona (1992). Inak boli hry vždy v krajinách a mestách, ktoré si to môžu z hľadiska veľkosti dovoliť: Melbourne (1956), Moskva (1980), Los Angeles (1984), Soul (1988), Atlanta (1996), Sydney (2000). Olympijské hry 2008 budú v Pekingu.

S aténskymi starosťami by sa viac-menej museli popasovať v každej významnejšej európskej metropole. Na svoju šancu čakajú Istanbul, Manchester, opäť Paríž a Berlín, Praha, Budapešť, Viedeň. Z tohto pohľadu majú Gréci šancu byť priekopníkmi. Môžu svetu ukázať, že veľkú vec dokáže i malý. V histórii ich to vynieslo na piedestál.

Olympijské počty

202 účastníckych krajín

10 500 športovcov

6700 funkcionárov a technických členov výprav

21 600 zástupcov médií

5800 členov Medzinárodného olympijského výboru, predstaviteľov národných olympijských výborov a čestných hostí

35 000 zástupcov sponzorov

132 000 dobrovoľníkov

rozpočet 6,6 milióna eur

Bezpečnostný systém

21 300 policajtov

3300 členov pobrežnej stráže