"Je to krajina nepodobná iným: svojou dnešnou tvárou, svojou minulosťou. Poznáme ju lepšie, ako si zvyčajne myslíme: jej mestá a architektonické pamiatky, jej hrdinov a dávnych bohov. Každý človek z Európy (alebo pôvodom z Európy, nech žije v hociktorej generácii na hociktorom svetadiele) nosí z nej kus v sebe. Cítime sa v nej ako vo svojej pravlasti," píše svetoznámy znalec antiky Vojtech Zamarovský v úvode svojej knihy Grécky zázrak. Dnes sa hovorí, že po tisícročiach bude zázrakom, keď potomkovia týchto skvelých ľudí stihnú usporiadať Hry XXVIII. olympiády v Aténach v plnej paráde. Hodnej svojich predkov a citátu zo Zamarovského diela.
Slávny zakladateľ - Herakles
Krajina "nepodobná iným" sa dnes oficiálne nazýva Helénska republika. Rozlohou je o čosi väčšia ako bývalé Československo, počtom obyvateľov zase o trochu menšia. Na území divokých pohorí, priezračných morí, stoviek ostrovov vynašiel jej ľud základy hlavných vedných odborov, slobodný občan žil v demokracii. Hellada bola rodnou krajinou umeleckej prózy a divadla. "Vrchný" boh Zeus v mládeneckom veku veselo podvádzal žiarlivú manželku Héru. Zamiloval sa do Európy, nádhernej dcéry kráľa Agenora. Prijal podobu bieleho býka, aby ju uniesol. Podľa tejto pôvabnej dievčiny sa volá náš kontinent.
Starí Gréci dali svetu nevšednú udalosť - olympijské hry v Olympii. Podľa väčšiny prameňov boli prvé v roku 776 pred naším letopočtom a stali sa základom gréckeho kalendára v staroveku. Z viacerých možných zakladateľov sa najviac spomínajú Pelops, syn Tantala. Preto dnes chodíme na polostrov Peloponéz. Druhé meno je ešte slávnejšie - Herakles, najznámejší hrdina staroveku, syn boha Dia a tiryntskej kráľovnej Alkmény. Po ňom (latinská i nami prevzaná podoba Herkules) sa nazýva všeličo.
Grécka vec
Hry neboli kratochvíľou slobodných občanov pri športovej zábave, hoci ani tento moment nebol zanedbateľný. Olympiády sa stali, ak použijeme dnešný výraz, základom životného štýlu i morálky v antickom Grécku.
Dva hlavné princípy - kalokagathia (vo veľmi voľnom preklade - jednota tela a ducha) a ekecheiria (pokoj zbraniam počas konania hier) - sú príkladom aj pre súčasnosť, ten druhý je, žiaľ, nedosiahnuteľný.
Počas 293 hier v priebehu 1170 rokov (zakázali ich v roku 394 nášho letopočtu ako pohanský sviatok) porušila ekecheiriu iba raz Sparta, za čo ju na istý čas vylúčili z olympiád.
Práve inštitúcia posvätného mieru odhaľuje niečo skvostné, zvykne sa tomu hovoriť grécka vec. Zmluvu o ekecheirii podpísali tvoriace sa grécke mestské štáty (polis) na disk, ktorý sa opatroval v olympijskom chráme bohyne Héry (vo štvrtok v jeho rozvalinách zapálili kňažky oheň nadchádzajúcej olympiády). Hoci polis proti sebe v rôznych meniacich sa zoskupeniach takmer ustavične bojovali, olympiáda bola grécka vec, vtedy sa spájali.
Z histórie poznáme: V rámci "gréckej veci" dobyli Achájci po desaťročnom obliehaní Tróju. A vzápätí sa pohádali. Spojenými silami vyhnali v dvoch vojnách z krajiny Peržanov. A rozhašterili sa. Faktom zostáva, že hádky, diskusie i roztržky vždy posunuli helénsky svet ďalej.
Spása prišla od bankára
Starí Gréci s organizáciou hier problémy nemali. Hry boli na jednom mieste - v Olympii, nenápadnom kúte na Peloponéze. Na otázku, prečo práve tam v celogréckom meradle, jestvuje jediná odpoveď. Boli prvé, hoci neskôr sa ich obdoby konali na modernejších štadiónoch v Delfách, Istmii, Nemei a v menšom rozsahu i v ďalších antických mestách. Aj v Aténach.
S usporiadaním I. hier olympiád nového veku v dnešnej gréckej metropole to už také jednoduché nebolo. Aj pred sto ôsmimi rokmi zápasili s časom, finančnými suchotami a škriepkami na vládnej úrovni. Čiastočne išlo o podobnú situáciu ako dnes. Najskôr nadšenie, potom obavy. Spásou bol prosbopis kráľa Konštantína vtedy najbohatšiemu Grékovi na svete, bankárovi Jorgovi Averofovi do Alexandrie. Ten zareagoval okamžite a veľkoryso. Veď išlo o grécku vec. Poslal do Atén milión drachiem v zlate a želal si, aby prvý štadión olympiád nového veku bol z pentelského mramoru ako Partenón na Akropole.
Architekt Nikolas Metaxas si vybral pozemok na troskách antického panatenajského štadióna spred 2500 rokov. Štadión pre 60-tisíc divákov (!) postavili za štrnásť mesiacov. Dodnes je jednou z dominánt Atén. Gréci ho reštaurujú, o necelých päť mesiacov budú na ňom olympijské lukostrelecké preteky a dobehnú naň maratónci.
