Brusel/Bratislava 29. marca (TASR) Slovensko sa plnoprávnym členom NATO stane 29. marca, keď premiéri siedmich pozvaných krajín odovzdajú vo Washingtone ratifikačné dokumenty americkej vláde. V piatok 2. apríla sa v Bruseli uskutoční slávnostné privítanie nových členov. TASR v tejto súvislosti vydáva chronológiu prístupového procesu SR do NATO od pražského summitu, kde sedem nových krajín dostalo pozvánku na vstup do aliancie.
22. 11. 2002 - SR navštívil minister obrany USA Donald Rumsfeld. O reorganizácii armády SR, pozvánke a procese vstupu Slovenska do tejto aliancie rokoval okrem iných so svojím rezortným kolegom Ivanom Šimkom, prezidentom SR Rudolfom Schusterom a premiérom Mikulášom Dzurindom.
9. 12. 2002 - Slovensko začalo v Bruseli rozhovory o vstupe do NATO.
14. 1. 2003 - Začala sa petičná akcia za vypísanie referenda o vstupe SR do NATO. Cieľom občianskej iniciatívy bolo získať 350 000 podpisov občanov potrebných na vypísanie plebiscitu, ktorý by obsahoval otázku: Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom NATO? Akcia sa skončila neúspechom.
15. 1. 2003 - NR SR neschválila návrh KSS na vypísanie referenda o vstupe SR do NATO.
29. 1. 2003 - Vláda SR zverejnila neoficiálny preklad nóty USA, ktorú premiérovi Mikulášovi Dzurindovi 27. 1. 2003 odovzdal americký veľvyslanec Ronald Weiser. V nóte sa americká ambasáda odvoláva na rozhovory medzi vládami SR a USA ohľadom vývoja v Bezpečnostnej rade OSN a v Iraku. USA okrem iného žiadali Slovensko kladne zvážiť účasť na prípravách medzinárodnej koalície pre takúto možnosť.
6. 2. 2003 - NR SR vyslovila súhlas s vyslaním špecializovanej vojenskej jednotky do Kuvajtu a Iraku. Podmienkou bol jednoznačný mandát OSN na začiatok medzinárodnej vojenskej operácie.
13.2. 2003 - Ak by sa na Slovensku uskutočnilo referendum o vstupe do NATO, slovenská vláda bola odhodlaná urobiť všetko pre to, aby ľudia členstvo v aliancii podporili. Predstaviteľom NATO to v Bruseli povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok. Slovenská delegácia absolvovala v Bruseli záverečné kolo rozhovorov o vstupe do NATO. Korčok alianciu tiež ubezpečil, že na Slovensku nie sú žiadne ústavné prekážky ratifikácie vstupu do NATO v parlamente.
10. 3. 2003 - Generálny tajomník NATO George Robertson pricestoval na návštevu Slovenska, počas ktorej sa stretol s ministrami zahraničných vecí - Eduardom Kukanom a obrany - Ivanom Šimkom. Šéf slovenskej diplomacie mu odovzdal list, ktorým Slovensko prijalo pozvanie na členstvo v aliancii a potvrdilo pripravenosť plniť záväzky z neho vyplývajúce. Robertson sa stretol aj s prezidentom SR Rudolfom Schusterom, premiérom Mikulášom Dzurindom, predsedom NR SR Pavlom Hrušovským. Rokovania sa týkali prístupového procesu SR do aliancie. Generálny tajomník NATO George Robertson potvrdil pozvanie Slovenska do Severoatlantickej aliancie.
26. 3. 2003 - Veľvyslanci členských krajín NATO podpísali v Bruseli protokoly o prijatí siedmich nových krajín: Slovenska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska.
10. 4. 2003 - Parlament vyslovil súhlas s prístupom SR k Severoatlantickej zmluve. Na hlasovaní NR SR sa zúčastnilo 136 členov parlamentu, za schválenie zmluvy a pristúpenie k nej sa vyslovilo 124, proti hlasovalo 11 poslancov a jeden nehlasoval vôbec. Splnená tak bola podmienka daná Ústavou SR, ktorá vyžaduje rozhodnúť o schválení medzinárodnej zmluvy kvalifikovanou väčšinou poslancov, čo znamená minimálne 76 hlasmi. Proti pripojeniu sa Slovenskej republiky do NATO hlasovalo 11 poslancov KSS. Nehlasoval jediný člen parlamentu - Bohumil Hanzel (Smer).
8. 5. 2003 - Spojené štáty oficiálne súhlasili s rozšírením Severoatlantickej aliancie. Prijatie nových siedmich krajín zo strednej a východnej Európy schválil americký Senát jednohlasne. Za ich vstup do NATO hlasovali členovia Senátu za prítomnosti šéfov diplomacií týchto štátov, ktorí sa vrátane slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana v súvislosti s týmto aktom stretli aj s prezidentom USA Georgeom W. Bushom. Budúci vstup nových členov NATO postupne ratifikovali všetci členovia aliancie.
12. 6. 2003 - V Bruseli sa konalo pravidelné zasadanie ministrov obrany členských štátov NATO prvýkrát za účasti Slovenska a ďalších šiestich pozvaných krajín. Schválili na ňom najväčšiu reformu veliteľskej štruktúry aliancie v jej histórii, posúdili pokrok pri modernizácii NATO a diskutovali tiež o situácii v Iraku.
18. 6. 2003 - Severoatlantická aliancia rozhodla otvoriť väčšinu svojich výborov a ďalších orgánov pre Slovensko a ostatných šesť pozvaných krajín. Veľvyslanci 19 členských štátov NATO v Bruseli rozhodli, že sedem pozvaných krajín je dostatočne pripravených chrániť utajované skutočnosti, a že od 19. júna sa ich predstavitelia môžu zúčastňovať prakticky na všetkých zasadnutiach orgánov aliancie. Otvorením výborov vstúpila integrácia Slovenska a ďalších budúcich členov do novej etapy. Slovenskí predstavitelia sa začali zúčastňovať aj na zasadnutiach najvyššieho orgánu NATO - Severoatlantickej rady (NAC).
2. 10. 2004 NATO zobralo na vedomie rozhodnutie slovenskej vlády o odvolaní šéfa NBÚ Jána Mojžiša, nechcelo ho však komentovať, pretože išlo o vnútornú záležitosť Slovenska. Zároveň však viackrát apelovala, aby bol čo najrýchlejšie vymenovaný nový šéf úradu.
8. januára 2004 - Potešenie z nadchádzajúcej spolupráce a budúcich stretnutí vyjadril v telefonickom rozhovore s novým generálnym tajomníkom NATO Jakobom Gijsbertom de Hoop Schefferom predseda vlády Mikuláš Dzurinda.
13. februára 2004 - Hlavný veliteľ spojeneckých ozbrojených síl v Európe generál James L. Jones počas návštevy Slovenska vyjadril presvedčenie, že pristúpenie Slovenska do NATO bude posilnením aliancie.
17.- 18. marca 2004 - Bratislava sa stala dejiskom medzinárodnej konferencie najvyšších predstaviteľov vlád, akademických kruhov a občianskej spoločnosti s názvom Rozšírená Európa: Nová agenda. Podujatia sa okrem iných zúčastnilo osem premiérov, dvaja prezidenti, generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer, komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen a delegácia amerického Senátu. Venovali sa prehĺbeniu bezpečnosti, integrácie a stability na európskom kontinente s dôrazom na Balkán a územie Kaukazu. dh som
