Bratislava 29. marca (TASR) - Najviac adeptov vysokoškolského vzdelania začína svoje štúdium na Univerzite Komenského, ktorá v roku 2002 prijala 6353 študentov. Podľa dostupných analýz je to o približne 1000 viac než v roku 1998.
Druhá v poradí Technická univerzita Košice prijala pred dvoma rokmi 5438 študentov a Slovenská technická univerzita Bratislava 5519. Najnižší počet prijali na umeleckých školách - Akadémia umení Banská Bystrica 58 a Vysoká škola výtvarných umení 94.
Vyplýva to zo správy o výsledkoch kontroly verejných vysokých škôl zameranej na kontrolu výdavkov jednotlivých subjektov na jedného študenta vypracovanej Najvyšším kontrolným úradom. V roku 2002 začalo na slovenských vysokých školách študovať 38 202 študentov, pričom dohromady ich bolo 120 095.
Najvyššie bežné výdavky prepočítané na jedného študenta mala za sledované obdobie rokov 1998 až 2002 Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach - 249 Sk a najnižšie Ekonomická univerzita Bratislava iba 32 Sk.
Na kapitálové výdavky mali univerzity za päť rokov viac než štyri a pol miliardy korún, pričom viac než polovica z nich bola použitá na realizáciu stavieb a ich technické zhodnotenie. Z tohto pohľadu má najdrahšieho študenta Akadémia umení Banská Bystrica, STU Bratislava a UK Bratislava.
Správa NKÚ prepočítala, že najvyšší počet študentov na jedného učiteľa vysokej školy za obdobie 1998-2002 majú Ekonomická univerzita Bratislava a Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave - takmer 21, tretia v poradí Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre viac než 18. Najmenej učiteľov na jedného študenta mala VŠMU a AUBB, ale aj UVL Košice.
Na základe analýzy príjmov vysokých škôl za prenájmy vlastných priestorov NKÚ odporúča tomuto zdroju príjmov venovať väčšiu pozornosť, pričom najviac získala VŠVU, EU Bratislava a TU Trnava. Medzi odporúčaniami pre ministerstvo školstva je aj zmienka o nutnosti stanovenia hranice čerpania priemerných bežných výdavkov na jedného študenta u fakúlt s príbuzným vyučovacím procesom. Navrhnuté je venovať zvýšenú pozornosť zvýšeniu podielu financií určených na vedu a limitovať rast miezd pre fakulty s nízkou mierou úspešnosti absolvovania štúdia.
