Ani tie však nemajú dosť peňazí. Údajne ani jedna na svete - literatúry je toľko, že knižnica môže o všetkých potrebných tituloch iba snívať.
Univerzitná knižnica v Bratislave má zo zákona právo povinného výtlačku, a tak dostáva každý titul vydaný na Slovensku. Tieto tituly sa však nepožičiavajú domov a môžu sa čítať iba v študovni. Ak to knižnica uzná za vhodné, niektoré neskôr zakúpi aj na bežné vypožičiavanie.
Čo sa týka skrípt, univerzitná knižnica má iný status ako akademické knižnice. Pracovníčka univerzitnej knižnice Dagmar Kleinová hovorí: „My nemôžeme za to, že akademické knižnice si neplnia svoje poslanie a nekúpia dosť kníh. Podľa zákona dostávame dva povinné výtlačky, ak máme dosť peňazí, kúpime ešte jeden exemplár, ale to je maximum. Osemdesiat percent nášho rozpočtu ide na časopisy a databázy.“
Univerzitná knižnica vlastní asi dva a štvrť milióna fondov. „Ľudia sú zvyknutí na to, že ak nejakú knihu potrebujú, v našej knižnici ju väčšinou nájdu, a čitateľov nám stále pribúda,“ tvrdí iná pracovníčka. „ Akademické knižnice na potreby študentov vonkoncom nestačia, sú ešte väčšmi finančne podvyživené. Tieto rozdiely už nikto nikdy nedoplní. Sú to momenty, ktoré začínajú byť až ťažko únosné.“
Veľa peňazí investuje knižnica do zahraničnej literatúry: „Snažíme sa dokupovať najmä českú literatúru, pokiaľ je kvalitnejšia.“ Disponuje aj bohatými sekundárnymi prameňmi, čiže informáciami o tom, čo kedy vyšlo a ktorá iná knižnica knihu vlastní: „Máme informácie o informáciách a vieme, čo sa vo svete deje.“ Univerzitná knižnica je schopná zabezpečiť aj vypožičanie literatúry zo zahraničia, samozrejme, za určitý poplatok: „Je to minimálne percento z toho, čo naozaj stojí.“
Zápisné do univerzitnej knižnice je 50 korún, pre študenta a dôchodcu 30 korún. Približne rovnako je to aj v ostatných akademických knižniciach. Výpožičná lehota je jeden mesiac, v niektorých knižniciach aj tri mesiace. Odkedy univerzitná knižnica prešla na automatizovaný systém, upomienky nezasiela, ale čoskoro znovu začne. Podľa Dagmar Kleinovej je to veľmi drahé. Za každý omeškaný deň platí čitateľ pokutu jednu korunu za knihu. Ak ju nevráti ani po deväťdesiatich dňoch, dostane riaditeľskú upomienku s pokusom o zmier. Potom už nasleduje súdne vyjednávanie. Knižnica sa takto ročne súdi s veľmi veľa ľuďmi a pri hľadaní osôb musí často spolupracovať aj s políciou. Ak čitateľ knihu stratí, môže kúpiť kópiu a vrátiť tú, prípadne sa dohodnúť s knižnicou o inej knižnej náhrade: „Podľa toho, čo potrebujeme,“ hovorí Kleinová.
(mož)
