Kto si v knižnici uchmatne potrebné učebnice prvý, ten sa má na skúšky z čoho učiť. Ostatným nezostáva iné, ako si ich požičať od kamaráta alebo staršieho kolegu a prefotiť si ich. Viacerí študenti sa k potrebným knihám dostanú skôr v menšom meste ako tam, kde študujú. Niektoré si možno síce kúpiť v kníhkupectvách, ale ich ceny sú pre obyčajného študenta príliš vysoké. Profesori o tomto probléme vedia, ale ich odpoveď je jednoduchá: „Je to váš problém.“
Problém so získaním kníh má aj študent druhého ročníka žurnalistiky Martin: „Viackrát sa mi potvrdilo, že v knižnici knihu nezoženiem, a preto keď je možnosť, radšej si ju kúpim. Niektoré knihy však nie sú ani v kníhkupectvách, ani v knižniciach.“
Problémy má aj študentka prírodných vied Daniela. Tvrdí, že škola nemá na knihy peniaze, ale od starších sa dajú zohnať za trochu nižšie ceny ako v kníhkupectvách. Na prírodovedeckej fakulte majú aj vlastnú burzu.
„Profesori majú svoje skriptá na disketách, ale nemá ich kto vytlačiť. Akurát teraz som tak dostala jednu disketu. Knihy sú aj tak veľmi staré a je ich tam málo.“ Danielina mama je učiteľkou a so zháňaním skrípt jej pomôže, ale iní túto výhodu nemajú: „Profesori to riešia tak, že si dávno, ešte keď písali svoje skriptá, narobili poznámky, ktoré teraz oprašujú a prednášajú. Keď tam chodím a píšem si, stačí mi to.“
Poznámky z prednášok stačia aj Ivete, ktorá študuje na matematicko-fyzikálnej fakulte: „Do knižnice idem, len ak viem, že tam tie skriptá sú. Ale my máme veľmi dobré poznámky a na skúškach vyžadujú iba to.“ Ak nejaké knihy nie sú, Iveta a jej spolužiaci ich nájdu na internetovej stránke svojej školy.
