Výstava sa začala vo štvrtok performance autoriek, ktoré sú z rôznych krajín a politických pomerov, čo dáva obom častiam výstavy úplne odlišný charakter.

Muda Mathisová a Sus Zwicková spolu žijú a spoločne tvoria. Okrem toho spolu s ďalšími ženami vystupujú vo švajčiarskej kapele Les Reines Prochaines. „V kabaretnej atmosfére spievajú šansóny, ktoré odľahčenou formou upozorňujú na to, že niečo nie je v poriadku,“ hovorí kurátor výstavy Dušan Brozman. Rovnako hravé sú aj ich videoarty. V Košiciach sa tieto dve Švajčiarky predstavujú v Raji, nádhernej jemnej inštalácii plnej pohody a zelenkavého pokoja. Na šiestich videách putujú Muda, doplnená fúzikmi na chlapa, a Sus pomedzi steblá trávy rajskej záhrady.

Dokonalá predstava raja, v ktorom nechýba muž, už len preto, že ho nahradila Muda. „Švajčiarky sú hravé, aj z provokatívnej témy urobia zábavu,“ hovorí Dušan Brozman. „Ony si to však môžu dovoliť, švajčiarska politika vo vzťahu k homosexuálnym ľuďom sa už zmenila.“

Úplne inú realitu zastupuje Anna Daučíková a jej dve videoprojekcie na malý tehlový múrik. Chladné a nehybné oko kamery zdanlivo bez komentára sníma dve rôzne veci zo života: otvorené ústa s odsávačkou slín, v ktorých sa špára ruka zubára s náradím, a muž umývajúci hadicou fúrik na stavbe. Na nepríjemný zubársky zákrok sa nedá dlho pozerať. Chlap so striekajúcou hadicou je ponechaný nášmu pohľadu, pod ktorým bežná práca na stavbe dostáva rôzne iné významy. Namierená kamera je nemilosrdná, možno cynická. Na stene visia slúchadlá, v ktorých Daučíkovej hlas opisuje realitu z vlastných skúseností. „Istý umelec mi raz povedal: Ak chce byť ženské umenie dobré, musí mať gule,“ hovorí.

„Annin pohľad je agresívny,“ hovorí Brozman. „Na Slovensku, kde vládne hnutie o homosexuáloch povie, že sú chorí, sa však na situáciu nedá reagovať inak než agresivitou.“ Ľahko sa Švajčiarkam hrá v raji, keď o pár krajín ďalej ho niektorí ľudia nemôžu nájsť.

Výstava v Löfflerovom múzeu potrvá do 11. novembra.

DENISA VOLOŠČUKOVÁ