BRATISLAVA – Výskum Ústavu informácií a prognóz školstva už na začiatku deväťdesiatych rokov ukázal, že najväčšou slabinou slovenského školstva je jeho orientácia na zvládnutie veľkého množstva vedomostí, deti sa neučia komunikovať a samostatne riešiť problémy. Psychológ a dnešný dekan Pedagogickej fakulty UK Miron Zelina varoval: „Učitelia do tried ráno vpúšťajú iba tretinu žiakovej osobnosti. Emócie a vôľu, ktoré sú v profesijnom a ľudskom živote také potrebné, deti ráno odkladajú v šatni. Učitelia sa týchto prejavov boja, lebo by im spôsobovali pri výučbe ťažkosti. A na tie nie sú pripravení.“
Za jedenásť rokov sa toho v našej škole veľa nezmenilo. Ani u žiakov, ani u učiteľov.
„Na niektorých hodinách mám dojem, že s triedou vediem tichú vojnu. Je to boj o prežitie, raz som na ťahu ja pred tabuľou, potom žiaci v laviciach. Cítim sa ako na nepriateľskom území,“ zverila sa pred niekoľkými dňami stredoškolská učiteľka školskej psychologičke. „Takéto nepriateľské vyučovanie stresuje najviac,“ vysvetľuje psychologička Petra Pavlíková. Podľa nej by sa učitelia mali na vyučovanie pozerať z iného uhla. Žiakov by mali brať ako partnerov, tí by však mali mať väčšiu zodpovednosť ako doteraz. Len tak vraj budú samostatnejší a zodpovednejší.
Trvalý stres
Prieskum podpory zdravia slovenského ministerstva zdravotníctva poukázal na psychickú a zdravotnú záťaž učiteľov. Podľa neho sú učitelia vystavení takzvanému trvalému stresu. Školské prostredie zaťažuje v nadmernej miere srdcový a cievny systém pedagógov. Napríklad pri porovnaní s ostatnými povolaniami mali učitelia oveľa vyšší tlak a srdcovú frekvenciu. Ukazuje sa, že mladí, začínajúci učitelia trpia preťaženosťou, vyčerpávajú ich časté konflikty. Platí to aj o ich starších kolegoch, ktorí musia riešiť oveľa viac výchovných problémov ako pred desiatmi rokmi. Medzi učiteľmi je vysoké percento fajčiarov, konzumentov kávy a niekedy aj pohárika alkoholu. Mnohí trpia nadváhou, ich povolanie si vyžaduje minimum pohybu. Často u nich dochádza k fyzickému vyčerpaniu so stratou vitality, koncentrácie pozornosti, poruchám spánku či zažívacím problémom.
Tréning na zmenu
Kým na Slovensku o zmene školskej klímy už desať rokov iba teoretizujeme, v Čechách sú o krok ďalej. Ani nie tak so samotnou reformou, ako s iniciatívami, ktoré vznikajú zdola od samotných učiteľov. Napríklad v Kladne vznikol projekt Dokážem to? Jeho hlavnou myšlienkou je pomáhať učiteľom, aby formou hier so žiakmi dokázali rozvíjať ich sebaúctu, zodpovednosť, samostatnosť. A to s takým dôrazom, ako ich učia násobilku, vybrané slová či dejiny.
Na Slovensku je podobných iniciatív ako šafranu. Prvá vznikla v roku 1991 a jej autorom je žilinský vysokoškolský pedagóg František Kassay. Jeho mimovládna organizácia Humanita a zdravie pre všetkých vznikla podľa jeho slov preto, „aby panie učiteľky mohli byť na deti lepšie“.
Kassay hovorí: „Vonkajšia motivácia v školstve stále viac zlyháva. Učiteľ je vystavený stresu, ktorý mu spôsobuje nielen psychické, ale aj zdravotné problémy. Veľa detí vie o učive viac ako učiteľ klasik, ktorý skúša a vysvetlí len to, čo on vie, a je nervózny z ambicióznych žiakov. Výsledkom je stále nervóznejší, agresívnejší alebo naopak apatickejší pedagóg. Na našich kurzoch sa ho snažíme naučiť, ako zvládať a prekonávať takéto situácie, odúčame ho od zlozvykov, a naopak priúčame takým postupom, ako zvládať seba a komunikáciu s druhými. Týmito tréningami už prešlo asi 5800 učiteľov a riaditeľov škôl. Teraz sme začali aj s tréningami detí. Priviedla nás k tomu skúsenosť zo ZŠ v Gbeloch. Tu sme si odskúšavali program Ako byť úspešným žiakom?, ktorý bol zameraný na prípravu na strednú školu. Zistili sme, že žiaci nezvládajú v prvom rade sami seba, nevedia komunikovať, spolupracovať.“
Aký osud čaká Milénium
O tom, že v našom školstve treba zmeniť klímu výučby, sa hovorí už desať rokov. Zatiaľ žiadna z doterajších vlád, nevynímajúc túto, nemala politickú vôľu vyriešiť problémy školstva. Vzdelávanie sa ešte ani raz nestalo v rozpočte prioritou, všetky predvolebné predsavzatia zostali iba pri sľuboch. V minulých dňoch predstavil minister školstva Milan Ftáčnik verejnosti koncepciu rozvoja vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov, ktorú jej tvorcovia nazvali Milénium. Aj táto koncepcia, ktorá je ľavobočkom svojich predchodkýň s názvom Duch školy a Konštantín, veď ju pripravovali takmer tí istí autori, sľubuje zmeny vo výchove a vzdelávaní.
Minister Ftáčnik bude vo funkcii ešte niečo vyše roka a na realizáciu projektu nedostal zo štátneho rozpočtu ani korunu navyše.
JARMILA HORÁKOVÁ
