Divadlo Andreja Bagara a ZDVIH * Bertolt Brecht: Svadba * Preklad: Martin Porubjak * Hudba: Peter Zagar * Scéna a kostýmy: Alexandra Grusková * Réžia: Svetozár Sprušanský * Hrajú: Gabriela Dolná, Dušan Lenci, Erik Peťovský, Miloslava Zelmanová, Klaudia Kolembusová, Marcel Ochránek, Stanislav Pitoňák, Eva Pavlíková, Marek Majeský/Igor Šebesta * Premiéra 23. a 24. februára 2001 v Štúdiu DAB Nitra.
Existuje viacero verzií inscenovaných katastrof vykresľujúcich do detailov proces rozpadu decentnej spoločnosti usadenej pri bohato prestretom stole. Zátišie s nedojedenými zvyškami jedla, cigaretovými ohorkami a rozliatym vínom patrí medzi obľúbené obrazy galérie smutného ľudstva.
Brechtova nepodarená veselica sa svojím prostorekým humorom viac hodí do filmu Pásla kone na betóne ako k decentnej irónii a romantizmu Štyroch svadieb a jedného pohrebu. Mladomanželia sú na konci svojho veľkého dňa nechaní v zdemolovanom nábytku napospas tomu najhoršiemu – sebe samým. Situáciu nemohla zachrániť ani svadobná matka v podaní Gabriely Dolnej, ktorá celý večer rozprávala veselé príbehy zo života, aby aspoň na chvíľu odvrátila od hostí bolestivé momenty sebareflexie.
Režisér Sprušanský si s jasným ťahom na diváka za rámec témy zvolil krimplenové sedemdesiate roky. Obľúbenosť retroštýlu je fenoménom hodným sociologického skúmania, určite však výhodným predmetom ďalšieho marketingového spracovania. Celá inscenácia je dobrým príkladom toho, že v divadle sa nepredáva inscenácia, ale komplexný zážitok. Ten nitriansky sa začínal pripínaním stužiek na šaty „svadobčanov“, prípravou stolov v Štúdiu DAB na spôsob dedinskej zábavy a pokračoval párkom s horčicou na papierovej tácni zapíjaným pivom. Kto by tomu odolal? Keby sa herci jeden večer rozhodli nehrať, možno by si to rozjarení diváci ani nevšimli.
Úspech smutnej frašky, akou svadba nesporne je, závisí vo veľkej miere od kvality herectva. Réžia nechcela založiť reakcie diváka na niečom takom nevyspytateľnom, ako je herec. Nasadila teda všetkým parochne, kde-tu pripevnila bruchá a vybudovala situačné vtipy. To najsmutnejšie a zároveň najvtipnejšie však prichádzalo sporadicky v podobe presne utrafenej repliky. Celý ženský tím bol výrazne v prevahe v počte bodov. Družbovia, ale predovšetkým sám ženích (Erik Peťovský) pôsobili priveľmi kŕčovitým dojmom. Komika nevesty v podaní Milky Zelmanovej bola založená na umelých zuboch vo výraznom predkuse, ktorý herečka dokázala zužitkovať vlastným spôsobom. Eve Pavlíkovej sa vďaka jej prejavu často podarilo preniesť ťažisko scén na svoju stranu.
Scénografia Alexandry Gruskovej predstavila skôr jednotlivé rozpadávajúce sa kusy nábytku ako zjednotenú divadelnú metaforu. Záverečný prepad steny bol navyše priveľmi predpovedateľný. Kostýmy zo skicára tej istej výtvarníčky sú v duchu réžie paródiou paródie, ktorú prijmeme s výhradami, ale podľa toho, akú mieru zveličenia znášame, bez estetických výhrad.
Takže, čo sme si to na svadbách sľubovali? Buďme dobrí k nej i k nemu, aj trpezliví buďme. Alebo ako nám pripomínala nevesta: hlavne nech je zábava!
ZUZANA ULIČIANSKA
