dalo zaisťovanie masový charakter. Najkritickejšie obdobia boli počas výročí – Pražská jar, založenie Československa, či upálenie Palacha. Za spoluzodpovednosť za obmedzovanie osobnej slobody stoviek ľudí je označený v súčasnom súdnom procese Alojz Lorenc, posledný šéf ŠtB, vtedajší námestník federálneho ministra vnútra.
Pred štátnymi sviatkami a výročiami bola často vypočúvaná a zaisťovaná aj chartistka Jarmila Stibicová, ktorá včera pred bratislavským vojenským súdom vypovedala ako poškodená. Odvtedy, čo v roku 1977 podpísala Chartu mohla byť len upratovačkou, napriek tomu, že mala kvalifikáciu stredoškolskej učiteľky.
V rokoch 1988 a 1989 bola v cele predbežného zadržania zaistená trikrát. V roku 1988 to bolo podľa jej slov veľmi kritické. „Trpím srdcovou nevoľnosťou, zavolali mi lekárku, napriek tomu som musela v cele ostať.“ Eštebáci ju vypočúvali a zadržali kedykoľvek. „Raz nám zastavili auto, keď som spolu s rodičmi a manželom šla na cintorín.“
Hovorí, že predbežné zatýkania osôb boli celoplošné a boli centrálne riadené z hora. Podľa nej za to nesie zodpovednosť vtedajšie vedenie ministerstva vnútra a Štátnej bezpečnosti, teda Alojz Lorenc. „Vtedajšie orgány činné v trestnom konaní nepovažovali činnosť, za ktorú som dnes trestne stíhaný, za trestnú. Naopak považovali ju za spoločensky prospešnú,“ hovorí na svoju obhajobu Lorenc.
Ďalší poškodení poslali na pojednávanie písomné výpovede. „Dvaja príslušníci ma prišli zaistiť do práce, dôvod neuviedli. Bol som kurič, povedal som im, že nemôžem nechať kotol bez dozoru. Počkali teda do konca zmeny,“ píše vo svojej výpovedi jeden z mnohých poškodených Ladislav Harant, signatár Charty 77. Následne bol vypočúvaný na oddelení ZNB. „Dodávkou ma s ďalšími zaistenými previezli do väznice Plzeň-Bory, väznica však bola plná, a tak nás odviezli do Ostrova nad Ohří. Tu som bol v cele predbežného zadržania zaistený na 48 hodín, ako dôvod uviedli, že sa vraj chystám na demonštráciu do Prahy,“ povedal. „Keď ma po dvoch dňoch prepustili, nemal som ani na cestu domov, to ich nezaujímalo.“
Výsluchy, ako aj zaistenia mali podobný scenár. „Donekonečna sa ma vypytovali, či sa stýkam s chartistami, či sa chystám demonštrovať,“ píše vo svojej výpovedi svedok Ján Hadrava.
„Do nedele 30. októbra som nesmel opustiť bydlisko,“ hovorí vo svojej výpovedi Vladimír Hučín „Keď som šiel vysypať kôš, príslušníci ma upozornili, že mám zakázané sa vzdialiť z domu. Keď som sa spýtal na dôvod, prečo ma obmedzujú, povedali mi, že som protisocialistický živel,“ píše Hučín. MIRKA HOROBOVÁ
