Začínal ako bubeník, dvadsaťštyri rokov bol tanečníkom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Ako choreograf tohto súboru vytvoril tanečné projekty Čertoviny, Haravara, Čarovné husle či program Zo srdca. Je autorom choreografií k početným divadelným produkciám, medzi inými aj ku Kubovi na Novej scéne či nitrianskej Báthoryčke. V súčasnosti pripravuje projekt Gypsy Roots v baletnom súbore Štátnej opery Banská Bystrica. S režisérom Jozefom Bednárikom bude v najbližších mesiacoch spolupracovať na Mozartovej opere Don Giovanni v Slovenskom národnom divadle. A nie je to Ďurovčík, ale JAROSLAV MORAVČÍK.

Kto je Jaroslav Moravčík?

„Áno, stáva sa mi, že po predstavení Kuba či Báthoryčky počujem ľudí hovoriť: Ten Ďurovčík to spravil výborne! Ja som bol dlhé roky schovaný pod značkou SĽUK-u. Jediný program, ktorý však Ďurovčík pre SĽUK vytvoril, sa uvádza ako Strom Jána Durovčíka.“

V čom sa líši váš prístup k folklóru od Ďurovčíkovho?

„Možno aj vzťahom, no nerád by som s ním cez noviny polemizoval. Obaja folklór štylizujeme, ale sú isté pravidlá, ktoré nemožno prekročiť.“

Je vám ľúto, že ste zo SĽUK-u museli odísť?

„Pre mňa ako choreografa to bolo možno aj výhodné, azda som bol dovtedy SĽUK-u až príliš verný. Posledný rok bol pre mňa určite profesionálne užitočný, prešiel som mnohé scény na Slovensku, zmenil žáner.“

Aké hlboké sú korene medializovaných problémov, ktoré má teraz SĽUK?

„SĽUK prešiel počas svojej existencie niekoľkými krízami, jedna z nich bola aj v roku 1994. Viedli sa spory, či sa majú robiť tituly ako Discoshow a podobne. Vedenie vtedy prepustilo štrnásť profesionálnych tanečníkov. Tiež som sa rozhodol dať výpoveď a spolu sme založili umelecký súbor SLUKA. Oporou a istou zárukou mi bol vtedy aj Svetozár Stračina. Mali sme ambíciu robiť to, čo mal SĽUK ako štátna organizácia v štatúte – teda vytvoriť tanečné formy od autentického folklóru cez rôzne štylizácie až k tanečnému divadlu.“

Potom vás presvedčili, aby ste sa vrátili do SĽUK-u, hoci dnes je to opäť minulosťou?

„Vracal som sa s ťažkým srdcom, ale chceli sme zachovať tradíciu SĽUK-u.“

Je dnes ľudový tanec pre mladých atraktívny?

„Motivácia je v dnešnej dobe oveľa menšia, ako keď som začínal. Dnes už SĽUK takmer do zahraničia necestuje. Navyše, niekedy štát veľmi dotoval oficiálne prezentácie, dnes by to malo byť všetko na komerčnej báze. Ale na to treba mať manažéra, ktorý by mal kontakty.“

Prečo nás na Expo 2000 v Hannoveri prezentovala Lúčnica a nie SĽUK?

„To sa pýtam aj ja. Lúčnica má asi väčšie lobby. Tancujú tam študenti, z ktorých sa neskôr stanú vplyvní manažéri. Sľukári skončia v štyridsiatke na penzii so zatrpknutým srdcom na vrátnici. Nie každý môže byť choreografom a nie každý sa dokáže rekvalifikovať.“

Myslíte si, že povesť i úroveň Lúčnice dnes prevyšuje SĽUK?

„Štefan Nosáľ si zaslúži byť glorifikovaný, ale podľa mňa je tu ešte výraznejšia choreografická osobnosť, o ktorej sa vie len málo. Je to Juraj Kubánka. SĽUK má bohatý repertoár, ale takmer vôbec ho nehrá. Ešte v roku 1998 sa chodilo po zájazdoch, hrali sa výchovné koncerty. Tragédia je to, že s minimálnym počtom repríz vedenie od začiatku ráta, s výnimkou spolupráce s inými divadlami ako v prípade muzikálov Kubo či Báthoryčka. Ja som však chápal SĽUK v prvom rade ako zájazdové teleso, ktoré musí vidieť celé Slovensko. Súčasný manažment však operuje tým, že každé zájazdové predstavenie je stratové.“

Potrebuje SĽUK domáceho choreografa?

„Všetky veľké telesá vyprofilovala silná osobnosť. Remeslu treba aj rozumieť. U nás o ňom nevedia nič ani ľudia, ktorí by tradíciu mali odovzdávať. Vedenie SĽUK-u dokonca zrušilo aj umeleckú radu, ktorá pripomienkovala celkové smerovanie súboru i jednotlivé tituly. Môj názor je ten, že ide o zámernú likvidáciu SĽUK-u.“

Ako vnímate súčasný konflikt vedenia a prepustených spevákov?

„Mne to pripadá ako nebezpečná kompetencia neumeleckého manažéra rušiť umelecké zložky. Stanovisko ministerstva kultúry nateraz je, že takýto krok je plne na rozhodnutí riaditeľa. Zajtra sa však môže zrušiť aj celý tanečný súbor a zo SĽUK-u zostane len značka.“

Je folklór skutočne nepredajný či už doma alebo v zahraničí?

„Riaditeľ SĽUK-u povedal nedávno pred pracovníkmi, že predajný nie je. Ale mňa nepresvedčí, s folklórom sme prešli celý svet.“

ZUZANA ULIČIANSKA