tenom obraze: hektika, rýchlosť, strohosť, uponáhľanosť, podanie čo najvyššieho výkonu, ba až ,,vypľutie duše“. Presný, do najmenších detailov naplánovaný časový harmonogram kompenzujeme na jednej strane pohodlím, útulnosťou a mäkkosťou interiéru, a na druhej strane veľkorysosťou jeho koncipovania, vzdušnosťou priestoru a v neposlednom rade aj momentom prekvapenia. Pokiaľ má uspokojiť naše požiadavky, musí nám rozumieť: vedieť o rozmanitosti našich chutí a rozličnom temperamente, o našich rozmaroch, o veľkej časovej premenlivosti a vývoji našich potrieb. O túžbe po dokonalosti, vyplývajúcej zo samotnej podstaty našej nedokonalej existencie, o našom zamilovaní do maličkostí a z toho plynúcich nárokov na perfektné zhotovenie a originálne riešenie detailov. Musí chápať našu vieru v hodnoty, staré osvedčené pravdy.
Takže, aké to naše súčasné bývanie vlastne je? Akými vecami sa obklopujeme, prečo a akým systémom ich usporadúvame? Uprednostňujeme tradičné mate-riály ako drevo, kameň, kov, sklo, textil v netradičnej podobe a vyhotovení, alebo kopírujeme to, čo tu už bolo? Zbožňujeme plasty a neobvyklé kombinácie klasických materiálov? Preberáme nekompromisne cudzí názor, či máme odvahu a chuť experimentovať, nebáť sa vlastných nápadov a ich realizácie? Necháme si poradiť hlasom vlastného srdca, spoliehame sa na skúsenosť odborníka, alebo je pre nás jednoduchšie prijať zaužívané klišé, nevkus, splynúť s davom, nechať sa unášať stredným prúdom a preferovať lacný gýč?
S odborníkom či bez neho?
Bývame na tuctovom sídlisku v tuctovom byte, a predsa: chceme sa odlíšiť! Zdedíme či kúpime starší rodinný dom či hypotékou zaťaženú novostavbu, spočítame si peniažky a pustíme sa do viac-menej náročnej rekonštrukcie, stavby či prestavby. V lepšom prípade sa spojíme s odborníkom (architektom, stavebným technikom) a odkonzultujeme možnosti riešenia, prípadne si necháme vypracovať (objednáme si) projekt prestavby s časovým harmonogramom prác, rozborom investícií a súvisiacich činností, zaplatíme za vybavenie formalít (poveríme zodpovedného technika zaobstaraním súhlasu orgánov štátnej správy a ďalších organizácií a následne aj ohlásenia, územného konania či stavebného povolenia) a súčasne na základe našich po-trieb, vkusu a financií spolu vyberieme to najlepšie riešenie. A, samo-zrejme, necháme si poradiť predchádzajúcimi odborníkmi dobrú realizačnú firmu, prípadne sa obrátime na odporučených, kvalitnou prácou overených remeselníkov. V tom horšom prípade sa do činnosti pustíme bezhlavo, spoliehajúc sa - ako sa hovorí - na vlastný rozum a šťastie. Vynecháme architekta (ušetríme za honorár), práce robíme načierno, bez ohlásenia či stavebného povolenia a naivne si myslíme, ako sme vyhrali. Bez riadne ošetrenej zmluvy, za kešové peniaze a… Vo väčšine prípadov pri takomto postupe pohoríme. Prerobíme nielen finančne. Časovo sa naše plány pretiahnu na neúmerne dlhú dobu, rozhneváme si susedov. Nekoncepčné prerábanie a fušerská práca „tiežremeselníkov“ nám strpčia život, pripravíme sa o zákonnú záruku na dobu a kvalitu vykonaných prác. S konečným výsledkom sami nebudeme spokojní.
Overená cesta
Takže pekne po poriadku! Nemusíme po nociach študovať stavebný zákon ani sa prihlásiť na technickú univerzitu. Stačí, ak sa spoľahneme na zdravý sedliacky rozum a vyberieme sa pomalšou, overenou cestou z éry našich starých a prastarých rodičov: nenabrať si na plecia ťarchu nad naše možnosti a prenechať prácu odborníkom s praxou a príslušnými školami, na honorári a patričnej zodpovednosti sa vieme predsa vždy presne dohodnúť.
Ak sme zvládli etapu prípravných prác s odborným garantom za našim chrbtom, môžeme sa smelo pustiť do realizácie bytu, domu či letnej haciendy našich snov. Od tohto okamihu môžeme postupovať podľa rozličných schém: rozdelíme obydlie na dennú a nočnú časť, medzi ktorými vytvoríme čo najpriamejšie komunikačné prechody. Pamätáme pritom na dostupnosť, vhodnú polohu a dostatočnú kapacitu hygienických miestností. Pri delení na dennú a nočnú časť je dôležité orientovanie sa podľa polohy svetových strán, presvetlenia a prirodzeného vetrania miestností, hlučnosti vonkajšieho prostredia a zabezpečenie ochrany pred nadmerným preslnením. Spálne a izby je najvhodnejšie orientovať na juh, juhovýchod, príp. severovýchod, obývacie miestnosti, jedálenské kúty a kuchyne môžeme situovať na západ, severozápad, juhozápad.
Rozdielne pristupujeme k jednoúrovňovému (jednopodlažnému) a viacúrovňovému (niekoľ-kopodlažnému) priestoru. Pri dvoj- a viacpodlažnom obydlí umiestňujeme spálne a detské izby do vrchných podlaží, snažíme sa pritom eliminovať preteplenie a preslnenie horných podlaží. Spodné podlažia slúžia na rodinný a spoločenský život, sú vhodné ako pracovné a hobby priestory.
Trochu odvahy
Pri prestavbe a rekonštrukcii sa nemusíme obávať vyhodiť niektoré priečky, otvoriť priestor. Jediným limitujúcim prvkom je statika konštrukcií. Môžeme spojiť pôdorys kuchyne s jedálenskou častou, prípadne s obývačkou. Vstupnú halu môžeme prepojiť s obývacou časťou a spojovacou chodbou. Pôdorysné členenie závisí od našich požiadaviek na funkciu priestoru, od našich konvencií či počtu a vekového rozpätia obyvateľov nášho obydlia.
Ďalšou zo vstupných požiada-viek na účelné a zároveň esteticky nerušivé využitie obytného priestoru býva riešenie úložných priestorov. Šikovní tvorcovia sú schopní z tohto zdanlivého hendikepu vytvoriť zaujímavý precedens. Trendom dnešných dní sú šatníky ako samostatné miestnosti rôznorodých pôdorysov, umiestnené na rozličných miestach domu či bytu: pri vstupe, v slepých rohoch spojovacích chodieb, ako prechody do spální a izieb, časti kúpeľní a podobne. Ak nemáme dostatok priestoru na samostatnú miestnosť, stačí využiť výklenky alebo vyčleniť nepresvetlenú časť haly či spálne.
Zaujímavým až avantgardným riešením sú celoplošne minimálne delené obydlia, väčšinou užívané výraznými osobnosťami v single alebo párovom súžití. Tieto priestory sa vyznačujú plynulým prechodom z dennej do nočnej časti, respektíve potlačením rozdielu medzi nimi, maximálnou otvorenosťou, minimalistickou koncepciou vnútorného vybavenia a otvorenosťou, aj čo sa týka sociálnej časti.
Dominantným prvkom býva schodište, netradične riešená kúpeľňa prepojená so spálňou, prípadne len čiastočne oddelená od ostatného obytného priestoru. Deliacimi prvkami medzi jednotlivými funkciami priestoru sú kusy nábytku, prípadne prvky vstavaného vybavenia bytu. Pracovňa, ktorá je rovnocennou súčasťou bytu, je v obytnej časti výrazne vyznačená osobitým mobiliérom.
Zmeny v paneláku
Pri prestavbe v panelovom byte často začíname tým, že umakartové jadro nahradíme murovaným materiálom, prípadne sa odvážime použiť sklobetónové tvárnice, ktoré presvetlia okrem kúpeľne aj tmavú halu. Toaletu a kúpeľňu so samostatnými vstupmi je v menších priestoroch výhodné spojiť do jednej miestnosti s jediným vstupom, zmeniť vnútornú dispozíciu a získať tak vzácne centimetre priestoru na umiestnenie napríklad bidetu, samostatnej sprchy alebo zabudovania práčky. Vo veľkopodlažnom byte a rodinnom dome je účelné zriadiť dve kúpeľ-ne, jednu na príručné použitie pre hostí, rodičov, príp. v časovej tiesni, druhú - veľkorysejšie vybavenú - pre denné užívanie.
V detskej izbe pamätáme na zútulnenie - rozčlenenie chladnej jednotvárnosti miestnosti na zónu spania, miesto na hranie a mini pracovný kút so stolíkom a poličkami. Každú funkčnú časť izby sa snažíme riešiť so zreteľom na vek a špecifiku detskej psychiky, prípadne na počet detských obyvateľov - farbou, použitím hygienicky ľahko udržiavateľných, mäkkých mate-riálov, oblými tvarmi nábytku.
Vhodné je vytvoriť napríklad vyvýšené spanie na podeste s úložným priestorom, poschodové spanie pri viacerých detských obyvateľoch, čiastočné oddelenie miestnosti paravánmi, poličkovými zostavami, ľahkými priečkami a podobne pri odlišnom pohlaví alebo veku detí.
Položme základ spálne našich snov - oddeľme oddychovú, spaciu časť od úložných priestorov ľahkou priečkou s posuvnými, možno presklennými drevenými alebo kovovými dverami. Zvyšné výklenky v spálni využime a zabudujme do nich skrine od zeme až po strop, police s osvetlením alebo toaletným stolíkom. Pokiaľ nám to celková dispozícia bytu a najmä možnosti napojenia na vodoinštalácie dovolia, doprajme si plynulý prechod zo spálne do kúpeľne. Pamätajme však pri tom na odhlučnenie prevádzky kúpeľne vzhľadom na ostatných obyvateľov bytu, domu.
Nové priečky postavíme jednoducho z odľahčených materiálov - sadrokatrónu či pórobetónových tvárnic. Ich výhodou je ľahká prestavba, jednoduché vedenie inštalácií. Pokiaľ chceme zamedziť prenosu zvuku, sadrokartónové priečky staviame zdvojené, s vnútornou zvukovou izoláciou.
Na dotvorenie interiéru na dlážku položíme plávajúce veľkoplošné laminátové alebo drevené podlahy vo vhodnom farebnom odtieni alebo nalepíme klasické vlysové celodrevené, prípadne mozaikové parkety. Parketové podlahy kla-dieme na dostatočne vyschnutý poter, pod plávajúce podlahy sa položí vyrovnávacia penová fólia, drevené vlysy sa lepia. Poter musí byť v absolútnej rovine, jej rovnosť sa docieli vyrovnávajúcou samonivelačnou hmotou. Pozor hlavne na rohy miestností a prechody. Náš výber podlahy závisí od množstva finančných prostriedkov, ktoré sme ochotní investovať, a od výsledku, ktorý od nášho rozhodnutia očakávame. Laminátové veľkoplošné parkety sa pri poškodení nedajú opraviť, len vymeniť. Určitou výhodou sú skladané, vzájomne nelepené veľkoplošné parkety, ktorá majú nášľapnú vrstvu z prírodného dreva. Sú drahšie, ale dajú sa niekoľkokrát zbrúsiť a nalakovať. Najideálnejším z hľadiska údržby a trvácnosti, ale najdrahším riešením sú vlysové a mozaikové parkety. Pri správnej údržbe vydržia niekoľko generácií, vyrábajú sa väčšinou z tvrdých driev, dajú sa brúsiť, lakovať ekologickými lakmi a opravovať.
Ďalším typom drevených podláh sú palubovky: sú to dosky rôznej hrúbky spájané systémom pero a drážka. Väčšinou sa vyrábajú z mäkkých drevín v dĺžkach 3, 4 a 5 metrov. Ich životnosť je niekde medzi veľkoplošnými parketami z prírodného dreva a vlysovými parketami a ich cena nie je veľmi vysoká.
Na potery väčšinou v sociálnych miestnostiach, ale aj v halách, chodbách a obytných kuchyniach lepíme keramickú dlažbu a steny obkladáme keramickými obkladačkami. Môžeme siahnuť aj k netradičnejšiemu riešeniu a na stenách vytvoriť keramickú alebo sklenenú mozaiku z úlomkov nami vytvorených alebo kúpených v špecializovaných predajniach, inšpirujúc sa motívmi zo stredozemných krajín alebo abstraktnými vzormi.
Odvážnejšie riešenia
Steny môžeme obložiť drevom alebo kovovým plechom rôznych povrchových úprav. Drevený obklad moríme, lakujeme, napúšťame voskom, bielime. Kov môže byť fabricky upravený - eloxovaný farbou, prírodným eloxom, pochrómovaný alebo galvanizovaný, či s nerezovým povrchom. Takisto surový kovový povrch môžeme upraviť svojpomocne - natrieť alebo nastriekať základnou farbou a potom vrchným náterom. V primeranom množstve a na vhodnom mieste je výrazným prvkom interiéru - môžeme ním obiť schodište, obložiť časť steny alebo zvýrazniť vstup či prechod medzi časťami obydlia. Zaujímavé a odvážne riešenie je použiť ho priamo na nábytok - na nohy stola, časť skrine, chrbát sedadla a pod.
Zvyšné steny omietame, stierkujeme, malé nerovnosti vyspravujeme modelárskou sadrou a nakoniec maľujeme alebo tapetujeme. Tapety môžeme použiť pa-pierové, vodou omývateľné, textilné, s imitáciou kovu, samolepiace, s bordúrami a pod. Stierky bývajú v interiéroch väčšinou hladké, ale dnes už ani to nie je pravidlom. V interiéroch sa aplikujú i vonkajšie stierkové hmoty s výraznou a rôznorodou štruktúrou, závisí od vkusu a požiadaviek budúceho užívateľa. Pri maľovaní máme neobmedzené pole činnosti: od bielych stien cez jemné pastelové tóny po výraznú sýtu farebnosť, zaujímavé sú i špeciálne techniky - mramorovanie, lazúrovanie, šablónovanie, tupovanie stien. Opäť sa na scénu vracajú štuky a ozdoby zo sadry, či už použité pozdĺž obvodu celej steny nízko pod stropom, na rozhraní stropu a steny, centricky na strope, alebo na určitých plochách steny a stropu.
Dvere ako výrazový element miestnosti môžeme renovovať náterom, tapetou, zbrúsiť a nalakovať, tiež vymeniť za celodrevené, kazetové, v priliehavom prírodnom odtieni alebo použiť výrobok z drevotriesky s laminovaným povrchom vo farbe dreva, alebo potiahnuté prírodnou dyhou, namorené a nalakované. Staré kovové zárubne obložíme drevom, prípadne vybúrame a nahradíme novými, drevenými.
Čoraz častejšie používanou novinkou sú posuvné a skladacie dvere, či už predeľujúce jednotlivé miestnosti, alebo uplatňované v nábytkárskom priemysle. Môžu byť tak ako klasické otváracie dvere jedno- a viackrídlové, celodrevené, presklenné čírym, matným, tónovaným, bezpečnostným alebo iným sklom, so zrkad-lovou, prútenou, pergamenovou alebo inou výplňou. Na ich posuv a skladanie sa používajú rôzne systémy, čo do možnosti posuvu, pootočenia, skladania a ich kombinácií, od rôznych výrobcov, v rozmanitých, od značky a kvality závisiacich cenových reláciách. Ich obrovskou výhodou oproti otváracím dverám je nielen ľahká, bezpečná a jednoduchá manipulácia s nimi, ale aj to, že šetria priestor v byte a sú výrazne estetizujúcim prvkom.
To by sme zvládli. Čo ďalej? Stojíme. Sme bezradní. Byt, dom, na ktorý sme sa tak tešili, je zrazu studený a prázdny. Chceme ho zariadiť, ale nevieme ako. Sme zaplavení predháňajúcimi sa reklamami na produkty, rôznorodými informáciami a ponukami, ale nevieme ich zatriediť a selektovať. Nevieme si vybrať, nevieme vhodne skombinovať, nemáme odhad a cit. Opäť by som poradila odborníka - interiérového architekta alebo dekoratéra. Skutočne, pre laika môže byť problémom popasovať sa s ponukou na trhu, vyznať sa v spleti používaných pojmov, materiálov a značiek. Zariadenie po stavebnej stránke dokončeného inte-riéru a jeho zosúladenie s našou ochotou a možnosťami investovať nie je vôbec ľahká úloha. V súčasnosti sú trendy a prúdy v rámci novej moderny značne rôznorodé.
Text a pôdorys:
Ing. Katarína Polakovičová
Snímky: Rudolf Lendel
