Čierna mačka, biely kocúr (Crna mačka, beli mačor) * Nemecko / Francúzsko / Juhoslávia 1998 * Réžia: Emir Kusturica * Scenár: Godran Mihić * Hrajú: Srdjan Todorović, Predrag Lacković, Jašar Destani, Ljubica Adzovićová * Distribúcia: ASFK * Premiéra: 1. 3.

Pôvodne malo ísť o krátky dokument o cigánskej hudbe z podunajskej delty, ktorý sa mal volať Muzika Akrobatika. Dokument bol však Kusturicovi primálo na akrobaciu podunajského vesmíru. V ňom je všetko možné, lebo ho v bizarných búdach, člnoch a rozpadnutých dopravných prostriedkoch obýva improvizujúci národ umelcov života, hochštaplerov, ktorí žijú len pre danú chvíľu, a vyzerá to tak, ako keby tu boli večne. Akrobatických muzikantov Kusturica vysadí na chvíľu na strom, kde musia hrať priviazaní o korunu stále rýchlejšie a šialenejšie. Je tu nielen čierna mačka a biely kocúr. Ešte množstvo oveľa čudnejších zvierat a podivuhodných stvorení. Nevesta – trpaslík. Speváčka, ktorej zadok vyťahuje z dosiek klince. Prasa, čo pomaličky zožerie trabant. Večné husi, ktoré sa motkajú v každom Kusturicovom diele. Tie sú tu už v prvom zábere a na konci musia pustiť dosť peria, keď si pri divokej veselici svadobčan zažongluje s odistenými granátmi.

„Toto je film začiatočníka,“ vyhlásil Kusturica po premiére na benátskom festivale. Dovtedy tvrdil, že jeho definitívne posledným filmom je Underground, ktorý zožal slávu, ale aj veľké pobúrenie a hnev. V ňom účtoval s polstoročím balkánskeho fašizmu, komunizmu, kapitalizmu a vražedných vášní. Čierna mačka, biely kocúr je rozprávka, nový začiatok. Odohráva sa niekde na dolnom toku večnej rieky, ktorá nesie ruských priekupníkov zbraní rovnako ako parníky s nemeckými výletníkmi. Dnes, včera či zajtra, niekedy po veľkom krachu. Západ a východ sa nepribližujú, len sa bizarne prelievajú na najnečakanejších miestach do výbušnej zmesi. Čosi ako divoký západ alebo Márquezov buš. Tu zamilovaní robia striptíz v slnečnicovom poli. Zázračný starý otec umrie, uložia ho na ľad, a on ožije.

Tento Kusturicov svet žije v permanentnom zrýchlení, ktorému sa nevyrovná ani Hollywood. Režisér rozohráva chaos bez obáv, ako virtuóz, ktorý si to môže dovoliť. Príbeh je o láske a zrade: mladý Matko musí zabrániť tomu, aby ho mafián oženil so svojou sestrou trpaslíčkou, a popritom sa aj zamiluje. Emir Kusturica si už dávnejšie vybral cigánsky svet za svoj. „Ich vzťahy sú také, ako by boli pred tisíc rokmi,“ hovorí Kusturica. Aj preto má tradičná autorita mafiánskych dedkov moc všetko zachrániť. Ako žije takýto večný patriarcha? V neopísateľnom kráľovskom brlohu sa oddáva videu. Je po prestrelke, na zemi ležia mŕtvoly kovbojov, zlovestné ticho. Toto by mohol byť začiatok nádherného priateľstva, ozve sa jeden. „This could be the beginning of a beautifull friendship,“ opakuje rómsky kmeť dvadsiatykrát.

Stále šialenejšie intrigy a zápletky bránia šťastnému koncu a poháňajú postavy k čoraz intenzívnejšej akcii. Kusturica priznáva fascináciu Felliniho Amarcordom, v ktorom divák vidí „smutné veci, a aj tak ide z kina veselý“. Jeho obrazy v Čiernej mačke, bielom kocúrovi sú veselé práve tým, že by mohli byť aj stále tragické. A v niečom sa v tomto filme vracia k umeniu, od ktorého sa pôvodne odvíja, napísal francúzsky kritik: commedii dell‘arte, hre na lásku a zradu – k pouličnému divadlu. K trhovisku. Čisté city a čistá zábava, pri ktorej nemožno robiť nič, len stáť, nedýchať a dívať sa. A s poletujúcim perím príde čas na vetu: This could be the beginning of a beautifull friendship.

ANDREA PUKOVÁ