V prestížnej parížskej galérii Le Pont Neuf priamo v centre Paríža sú až do 27. apríla sprístupnené fotografie Petra Župníka. Mimochodom, galéria Le Pont Neuf patrí rovnomennej asociácii a jej predsedníčkou je manželka francúzskeho prezidenta Bernadette Chiracová. Peter Župník (1961) tu vystavuje kolekciu Malé veľké veci.

Svetoví teoretici umenia považujú Župníka za jedného z najsilnejšej desiatky česko-slovenských fotografov. Vystavoval už v slávnom parížskom Centre Georges Pompidou, lausannskom Musée d‘Elysée, v prestížnych centrách súčasného umenia v Prahe, Tokiu, Londýne, New Yorku či Amsterdame, ale aj v bratislavskej Café Gallery.

„Nerád hovorím a pritom sa tak rád pozerám,“ komentuje Peter Župník motív motýlieho krídla na svojom autoportréte. Ešte pred rokom tento autoportrét vytŕčal z chaosu fotografií a negatívov v novom nezariadenom ateliéri v Paríži. „Až teraz sa tu naozaj rozkladám, vybaľujem veci. Chodím po parkoch, kde som fotografoval sochy milencov, po tmavých uliciach a obzerám sa. Chcem pracovať.“ O rok už vystavuje v galérii Le Pont Neuf.

„Fotografie sú vždy obrazom života, ktorý žijem.“ Aj preto nijaký jeho cyklus nie je konečný. Dlho hľadá kompozíciu, napätie, jemné svetlo, tiene, tajomstvo veci. Pracuje pomaly. „Ctím si čas, ktorý spravodlivo rozoznáva, čo je dobré,“ hovorí. Fotografia zastaví čas a obyčajné veci sa menia samy na niečo iné. Nehľadá krásu tam, kde je hneď viditeľná.

Fotograf čiernobielych obrazov sa rád pozerá, až vidí veci zdanlivo neexistujúce. Motýlie krídla na tvári, napríklad. Vo fotografii Po potope je sústredená celá jeho nechuť z uponáhľaného mesta - Eiffelovu vežu utopil v morskom akváriu, francúzskou Postage poslal erotický list s prsami vytvorenými slimačími lastúrami. Zvlášť ho okúzľujú veci poznačené snehom a ľadom, zamrznuté pavlače, brána domu cez zahmlený objektív.

Gotická kúria v úplnom centre Paríža, tmavá, obrastená brečtanom. Z úzkeho chodníka Latinskej štvrte si ju turista ani nevšimne, ale večer, keď sa Župníkovi podarí zachytiť posledné svetlo, sa zo stien zrazu vynoria siluety ľudí. Do fotografií vstupuje pastelovými farbami, jemne ich dokresľuje. „Aj siluetám ľudí vo večernom Paríži som pomohol a vznikla fotografia Dracula v Paríži.“

Maľovanie obrázkov neplánuje, odrážajú stav, v ktorom sa nachádza. Zabudnuté predmety v nich nahrádzajú ľudí. „Mám rád zabudnuté zóny, veci, čo majú svoju históriu. Okrajové štvrte, parky, sochy. Milujem estetiku opotrebovaných vecí a predstavy zániku.“

Peter Župník hľadá v Paríži ten správny pohľad už šiesty rok. Cez fotografie pátra v hektickom zhone po náznakoch pokoja. Paríž je tou najfotografovanejšou hviezdou sveta. Župník ho vidí očami cudzinca, čerstvého Parížana. Neparalyzuje ho priestor, obťažkaný stovkami významov, pohľadov a poetických spojení. Naopak, komunikuje s ním a dotvára vlastnými úvahami, nebadane ich domaľúva štetcom. V tom je zrejme jediný. Snáď preto Centre Georges Pompidou, galéria Le Pont Neuf, manželka prezidenta.

ANDREA PUKOVÁ