Pocta policajtom, hasičom, záchranárom, obyčajným Newyorčanom.
Doteraz žil klasický komiks z katastrofických scenárov – teraz sa najslávnejší americkí komiksoví tvorcovia spojili na počesť hrdinov 11. septembra. Hlavnými postavami sú teraz newyorskí hasiči a záchranári, ktorí riskovali životy pri útokoch na World Trade Center.
Heroes vznikli v mimoriadne krátkom čase – Quesada nazval túto akciu „mobilizáciou umeleckej komunity“. Výnos z predaja venujú Twin Towers Fund, fondu na pomoc rodinám hasičov a policajtov, ktorí zahynuli pri práci jedenásteho septembra.
Kniha však nie len poctou tým, čo pomáhali a riskovali život v Ground Zero. Má aj zreteľné výchovné ciele: prispieť k búraniu hroziacich interkultúrnych bariér. Na jednej z kresieb sú dve školáčky, jedna z nich očividne arabského pôvodu, navzájom sa držia za ruky a dívajú sa smerom k horiacim vežiam World Trade Center.
Zdesený Captain America nad dymiacou siluetou Manhattanu.
Hosťujúci superhrdinovia
Niektorí zo superhrdinov, legiend obdarených nadľudským oceľovým svalstvom, slávny Batman, Hulk, Spider-man alebo Captain America, sa objavia aj v niektorých posteroch, ale tentoraz len hosťujú.
„Najväčší tvorcovia superhrdinov oslávia najväčších hrdinov,“ hovorí kreslič a šéfredaktor vydavateľstva Marvel Joe Quesada pre BBC-Online. Quesadov príspevok tvorí obraz vyčerpaného dobrovoľníka, schovávajúceho si hlavu do dlaní. Obraz venoval priateľovi – hasičovi, ktorý pri zásahu prišiel o život.
Newyorská značka Marvel je hlavným centrom klasického komiksu, v ktorom väčšinu superhrdinov stvorili. Batman či Captain America sú veľmi mužné a impozantné, ale „neerotické typy“, charakterizuje ich slovenský spisovateľ Michal Hvorecký, „ktoré až do unudenia vyznávajú kladnú morálku“. Niektoré ich staršie dobrodružstvá sú k dispozícii aj na Slovensku.
„Charakteristické pre nich je, že prechádzajú z komiksu do komiksu. Niekedy bojujú spoločne, inokedy navzájom súperia,“ hovorí Hvorecký.
Praotec Tarzan
Ich pôvod sa dá vystopovať až k šľachetnému goriliemu odchovancovi z legendárneho románu Edgara R. Burroghsa. Svalnatý Tarzan, o ktorom začali vychádzať komiksové série v tridsiatych rokoch, bol prapredkom superhrdinov. Tarzan „spojil brakovú literatúru s komiksovým umením a znamenal vznik brožovaných zošitov a firiem zameraných výlučne na vydávanie komiksov.“ Prvé kreslené príbehy vraj maľovali už prehistorickí anonymovia, napríklad na steny jaskyne Altamira.
Komiksový priemysel stojí na jednoduchom psychologickom pravidle, že obraz je silnejším nosičom informácie ako text. Prvý veľký boom komiksového žánru sa začal koncom devätnásteho storočia obľúbenými celostránkovými ilustráciami v nedeľnom vydaní New York Journal Sunday – o šibnutých dobrodružstvách Chlapca v žltom, ktoré sa odohrávali na chudobných predmestiach New Yorku.
Na knihe Hrdinovia sa podieľali najväčšie mená amerického komiksu. Na obálke je kresba Alexa Rossa.
Papier je mŕtvy
Súčasní komiksoví hrdinovia bojujú nerovný boj s obrazovkami, joystickmi a myšami počítačov. Komiksové zošity sú pravdepodobne odsúdené na zánik. V Amerike i Európe nájdeme komiksy skôr v drahých a pekných vydaniach pre nostalgických dospelých – než v novinových stánkoch, kde by si ich mládež kupovala cestou zo školy. Živá legenda komiksu Stan Lee, otec Spider-mana, vyhlásil, že „papier je mŕtvy“. Všetko sťahuje na internet. Vznikajú nové kombinácie kreslených filmov a videohier s čoraz dokonalejším pohybom a zvukom. Znamenajú buď novú budúcnosť, alebo definitívny koniec tohto žánru.
Komiks sa všeobecne považuje za kľúč k dejinám masovej americkej a cez ňu už aj európskej kultúry. Niektorí americkí autori uctievali Dalího a Vasarélyho. Komiksu sa venuje napríklad kniha slávneho talianskeho spisovateľa Umberta Eca Skeptici a těšitelé. Tradícia sa rozvetvila do desiatok podôb a antipodôb, žáner sa zjednodušil i skomplikoval, niektoré jeho línie nečakane odbočili a zvážneli (komiksové dejiny holokaustu Maus Arta Spiegelmana), iné len upadli a neznesiteľne sprimitívneli.
Komiksové zošity vymierajú, zato po celom svete sa prekladajú komiksové dejiny filozofie.
Smutne nad troskami
Jediným naozaj originálnym výtvorom komiksového umenia sú superhrdinovia ako Pavúčí muž, Captain America, Batman či Superman. Najväčšej lásky amerického publika sa dočkali v päťdesiatych rokoch – je logické, že kresby v knihe Heroes na prvý pohľad najväčšmi pripomínajú estetiku týchto rokov. Batman a Superman vtedy bojovali s Tučniakom a Lexom Luthorom, zloduchmi, čo chceli ovládnuť svet. Nie náhodou tieto príbehy vznikli bezprostredne po druhej svetovej vojne, počas ktorej bolo čosi také celkom reálne.
Na jednom z posterov v knihe Heroes, ktorá v týchto dňoch v New Yorku vyšla, vidíme ako Captain America smutne stojí nad dymiacimi troskami newyorskej skyline.
Superhrdinovia, alter ego generácií amerických tínedžerov, vedia lietať, presúvať sa rýchlosťou blesku po súši i pod vodou. Zoči-voči katastrofe sú Pavúčí muž i Hulk ochromení zdesením. Vo chvíli, ktorá zastihne aj superhrdinov bezmocných, zachráni Ameriku už len obyčajná ľudská obetavosť obyčajných smrteľníkov. V popredí sú bežní ľudia, hrdinovia jedenásteho septembra, nositelia nového amerického mýtu. Superhrdinovia im tu svojou prítomnosťou vzdávajú hold.
Autor: MARTA FRIŠOVÁ, ANDREA PUKOVÁ
