Súdiac podľa dobre vyzerajúceho obalu, protinapaľovacej ochrany a prijateľnej predajnej ceny, B3 prišli s odhodlaním neponechať nič na náhodu. Trinásť trackov je na albume nešťastne poprepletaných úryvkami z akéhosi rodinno-zábavného paškvilu Dr. Jonáša, čo síce na prvé počutie môže pôsobiť ako vtipný nápad, ale neskôr to už neuveriteľne otravuje a volá po pomste na skromných autoroch, ktorí akoby nerátali s tým, že niekto by si ich album chcel vypočuť aj viackrát. A to by bola škoda. Audiohead je totiž celkom dobrý album, a uvažujúc čisto v kontexte slovenskej scény, tak dokonca až veľmi dobrý.
B3 sa z väčšej časti nepredstavujú žiadnym ľahko rozoznateľným vlastným zvukom či originálnym postupom, ale ostávajú v pozícii muzikantov skladajúcich vlastné diela z mnohých inšpirácií slávnejších predchodcov. Týmto systémom nahrali album, pri ktorom aj menej skúsenejší poslucháč poľahky rozozná, kde stál vzorom Moby (2 Young People), kde Air, kde Underworld (Wonder Why), Groove Armada (Fly Away) alebo interpreti aktuálne vychytenej z 80‘s čerpajúcej disco vlny (Stupid Summer Song). Peter Graus, Tomáš Zubák a DJ Jazzy v drvivej väčšine prípadov nestúpili vedľa a všetko, s čím prišli, si drží mierne nadpriemerný štandard.
Zvlášť hodné pochvaly sú štyri po slovensky naspievané pesničky, schopné obstáť ako dôkaz toho, že aj túto hudbu možno pri troche snahy a talentu spájať so slovenskými textami.
Autor: RADO ONDŘEJÍČEK(Autor je redaktor www.inzine.sk)
