„Keep walking, keep walking,“ vyzýva policajt prúd ľudí, ktorí prechádzajú priľahlými uličkami dolného Manhattanu, pretože sa chcú zblízka pozrieť na zvyšky Svetového obchodného centra. Z katastrofy sa paradoxne stala atrakcia, ale nemožno to nikomu zazlievať. Taký nepredstaviteľný prejav terorizmu ešte svet nezažil.

„To nie je možné, to je neuveriteľné,“ hovorí staršia pani svojmu manželovi, keď cez priestor medzi dvoma domami zazrie obrovskú plochu, plnú železa, mechanizmov a dymu. Jej manžel len mlčky pozerá pred seba. V jeho vráskach sa dá rozoznať história Ameriky, naplnená snahou miliónov prisťahovalcov vybudovať spolu lepší svet. Dnes hľadí na dielo tých, ktorí ten svet chceli zničiť. Jeho mlčanie kričí najhlasnejšie zo všetkých naokolo.

V ďalšej z okolitých uličiek je kolóna nákladných áut. Tieto obrovské „trucky“ odvážajú už šesť týždňov deň a noc trosky, napriek tomu je odprataná len asi šestina. Všetko sa to odváža na plochu kdesi na Long Island, kde potom všetko kontrolujú detektívi. Nachádzajú zvyšky ľudských tiel, šaty, ale aj fotografie detí, ktoré mali obete pri sebe.

Ponad naložené autá vidno celkom zblízka Ground Zero. Je to plocha možno desiatich futbalových ihrísk, plná železa, prachu a zvyškov betónu. A tiež tisícov ľudských tiel, ktoré však pod tlakom padajúcich budov úplne zmizli. Ten tlak bol taký obrovský, že železné piliere, ktoré by neohol žiaden mechanizmus na svete, nachádzajú občas záchranári pokrútené ako syrové korbáčiky.

„Zmizlo tam 5-tisíc talentovaných ľudí, ktorí budú chýbať nielen svojim rodinám. Všetci na sebe museli veľmi pracovať, aby sa do firiem, sídliacich vo WTC, dostali,“ hovorí jeden z Newyorčanov.

Napriek šiestim týždňom od tragédie z trosiek neustále stúpa dym. „Pozor, ustúpte, ustúpte,“ kričí záchranár a ulicou sa preženie päť požiarnických áut. Prepukol tam ďalší požiar. Takých je pod zemou ešte mnoho.

V diaľke, za dymovou clonou, možno rozoznať desiatky ľudí v helmách, ako sa škriabu na vrch jednej z ruín a čosi odtiaľ nesú. Občas je to ľudské telo. Vtedy všetci povstanú a salutujú. Potom telo zabalia do americkej zástavy a odnesú ho. „Sme strašne unavení. Ale vieme, že naša práca má zmysel. Musíme to dokončiť, aby tu Amerika začala odznovu,“ hovorí jeden zo záchranárov.

Podľa odhadov bude trvať viac ako pol roka, kým sa miesto vyčistí od trosiek. A ďalšie roky, kým Ground Zero dostane novú tvár. Majiteľ bývalých Twins dnes uvažuje o štyroch 50-poschodových budovách, ale existujú aj iné predstavy - postaviť kópiu dvojičiek, alebo dokonca čosi ešte vyššie. Časť pozostalých hovorí nesmelo o cintoríne. Vedia, že telá svojich blízkych nikdy nenájdu, mali by však aspoň hrob približne na správnom mieste.

New York Times prináša už týždne deň čo deň celú stranu krátkych portrétov obetí, ktoré sú stále pod troskami WTC. Ak by chcel takto spomenúť všetky obete, trvalo by to celé roky.

„11. septembra Philip T. Hayes zachraňoval deti zo škôlky v jednej z budov Svetového obchodného centra. Keď začali trosky padať z oblohy, utekal odtiaľ do južnej veže, aby presmeroval utekajúcich ľudí zo zlej cesty. Vždy bol taký,“ čítam o jednom z mŕtvych požiarnikov. Ground Zero je dnes takýchto príbehov plné.

„Nedáte si hamburger?“ pýta sa okoloidúcich predavač z ešte stále zaprášeného stánku, stojaceho možno sto metrov od trosiek. Amerika ide ďalej.

Autor: ŠTEFAN HRÍB, Domino fórum, New York pre SME