FOTO – MAREK VELČEK

Plateau of Mankind – čiže niečo ako Scéna ľudstva. Leitmotív, ktorým vplyvný švajčiarsky kunsthistorik Harald Szeemann uvedie Bienále výtvarného umenia v Benátkach do nového tisícročia. Šesťdesiatsedemročný generálny kurátor jednej z najuznávanejších prehliadok umenia na svete tvrdí, že nechce vytvoriť výstavu umenia v jej tradičnom zmysle. „Chcem, aby táto scéna akceptovala vplyvy a inšpirácie z iných druhov umenia: filmu, hudby, divadla a tanca. Nie je to len téma. Je to aj zodpovednosť voči dejinám, udalostiam nášho veku a preukázanie väčšej humanity.“

Do tohto duchovného priestoru, ktorý bude rozložený na 12 tisícoch štvorcových metrov v benátskych záhradách Giardini di Castello a neďalekého Arsenale, príde začiatkom júna aj spoločný český a slovenský projekt. Kurátorka Katarína Rusnáková pripravila pre 49. ročník benátskeho bienále jednu realizáciu s tvorivým podielom dvoch autorov – Ilony Németh zo Slovenska a Jiřího Surůvku z Čiech – bez dosiaľ známeho a nešťastného delenia na českú a slovenskú expozíciu.

Pozvanie na návštevu

Prvýkrát bude patriť priestor pavilónu Českej a Slovenskej republiky (projektoval ho architekt Otakar Novotný a prvá národná expozícia v ňom bola už v roku 1926) spoločnej realizácii. „Rešpektujeme kvalitnú architektúru pavilónu a chceme, aby v celom rozsahu zaznela jeho veľkorysosť, ktorú mu dáva aj jeho výška vďaka absencii plafónu a otvorenému pohľadu do sklenenej strechy, zabezpečujúcej mu prirodzené osvetlenie,“ hovorí Katarína Rusnáková.

Priestor je jednou z dôležitých východiskových zložiek multimediálnej interaktívnej inštalácie Ilony Németh (1963) a Jiřího Surůvku (1961) s názvom Pozvanie na návštevu. Z rozmerov pavilónu sú odvodené miery centrálne umiestneného dreveného objektu, akéhosi korpusu, po ktorom budú môcť diváci chodiť a zároveň nazerať z výšky do jeho vnútorných priestorov, prístupných aj z podlahy. Do tela tejto stavby totiž budú včlenené jednotlivé izby s príslušenstvom a typickými predmetmi či doplnkami bytu Ilony Németh.

Domácnosť je krajinou so stopami rozmanitých činností, ktoré naznačujú identity jej neprítomných obyvateľov, vystupujúcich zo závetria súkromného príbehu. Z rozličných prvkov inštalácie bude možné tušiť a dešifrovať sieť rodinných väzieb i neviditeľných energií, tvoriacich vzťahy medzi priestorom, jeho materiálnymi zložkami a duchovnými dimenziami.

Podľa kurátorky zámerom projektu je, aby sa diváci neobmedzili len na vizuálne vnímanie diela, ale aby sa správali ako návštevníci a užívatelia týchto priestorov, ktoré si na istý čas privlastnia. Môžu sa posadiť, urobiť si pohodlie, osviežiť sa kávou, sledovať televíziu, pozrieť si obrazy Jiřího Surůvku, prezerať si rodinné fotografie, knihy, katalógy či webové stránky oboch umelcov na PC. Rodinná atmosféra bytovej inštalácie, akoby „vyseknutej z reálneho života“, by mala nabádať vnímateľov k tomu, aby sa v jej prostredí správali spontánne a prirodzene.

Život a umenie v pohybe

Ilona Németh žije v Dunajskej Strede, Jiří Surůvka v Ostrave a Katarína Rusnáková v Žiline. Pôsobenie mimo centra im však neprekáža. Považujú sa za nomádov, ktorí sú v neustálom pohybe. „Vedomie neustálych zmien a neistoty, to sú stimuly, ktoré nám dodávajú infúziu,“ tvrdia jednohlasne. Žijú v slobodnom povolaní, čo ich pohybu dodáva ešte mohutnejší impulz.

„Dôležitá je myšlienka, ktorú chcem realizovať a dať jej najpriliehavejšiu formu, a nie moju tvorbu zasunúť do šuplíkov,“ reaguje Ilona Németh na otázku, či súhlasí s názorom niektorých teoretikov, ktorí jej tvorbu zaraďujú do feministického umenia. „Zaoberám sa témami, ktoré sú mi blízke, pričom je možné, že niektoré môžu čiastočne iritovať. Každý človek prichádza na výstavu so skúsenosťou, ktorú konfrontuje s prezentovanými dielami. Muži mohli byť z vystavených objektov mierne šokovaní, no ja som len odtabuizovala veci, ktoré doteraz nevideli. Chcem, aby moje témy boli pestré a umožňovali divákovi čo možno najširší priestor na uvažovanie.“

Jedným z návštevníkov „bytu“ Ilony Németh sa stane aj Jiří Surůvka. Bude trvalo prítomný na televíznych obrazovkách umiestnených v obývacej izbe, spálni, detskej izbe, v kuchyni a kúpeľni, kde neustále pôjdu krátke videá. Surůvka-bavič nimi ironizuje a paroduje televízne programy domácej a zahraničnej produkcie. Rozmanité formy zábavy – sitcomy, telenovely, talkshows, hudobné relácie, vysielanie pre deti, ale aj politické spravodajstvo a neodbytné reklamy sa stanú vďačnými terčmi jeho podvratného dadaistického humoru.

Ilona Németh, Jiří Surůvka a Katarína Rusnáková pozývajú na návštevu, kde súkromné sa stáva verejným a verejné súkromným. Je to domov, kde sa stretávajú podnety z vonkajšieho sveta. Presne o tri mesiace dostane pozvanie do českého a slovenského domova celý svet.

ĽUDO PETRÁNSKY