Sú krídla čajok a krídla lietadiel, určite aj krídla literárne, ktoré bohovia prepožičiavajú a zasa ich odoberajú autorom, ktorých osudom sa mala stať jedna výborná knižka. Americký spisovateľ Richard Bach (autor Čajky Jonathana Livingstona) je jedným z nich a táto knižka je o krídlach lietadiel.
Náš čitateľ o malých lietadlách isto veľa nevie. A o lietadle, ktoré sa volá seabee, asi nevie vôbec nič. Situácia sa však radikálne zmení, ak si prečítate článok Dobrodružstvo na palube lietajúceho letného sídla, ktorý je súčasťou Bachovej knižky Dar krídiel. Predovšetkým zistí, že je to lietadlo, ktoré môže pristávať aj na vode. Keď si ho Bach za 9000 dolárov kupoval, tak mu jeden odborník dokonca radil, aby na seabee nemyslel ako na lietadlo, ale ako „na loď, čo vie lietať“.
Čitateľ sa dozvie ešte mnoho užitočných a rozkošných technických podrobností ako napríklad: aký je rozdiel vo zvuku motora, keď sú sviečky pripojené na magnet alebo na rozdeľovač. Ďalej text obsahuje varovanie pre tých, ktorí by s lietadlom chceli pristávať na vode klasickým spôsobom, s vysunutým podvozkom. V tom prípade by nasledoval kotrmelec a potopenie. „Keby to bolo seabee za normálnu cenu, v rozpätí od 5000 do 7,5 tisíca dolárov, možno by som to niesol ľahšie,“ utešuje sa autor knižky. Všimneme si Bachov relativizmus bolesti, ktorá je pri sedem a pol tisíc dolároch ešte znesiteľná, ale pri deviatich tisícoch už strašná.
Nijaké potopenie či strata lietadla sa nekoná, náš autor len uvažuje a píše v kondicionáli. A je to tak správne, lebo práve to je čas, v ktorom uvažuje každý letec. Práve letci sú ľuďmi, ktorí stále musia myslieť dopredu a na najbližší okamih, čo by sa stalo, „keby“.
Nepochybujme teda o význame kondicionálu pre zdravie a pohodu letcov. Ale v literatúre je kondicionál niečo ako spoľahlivý zabijak. Neomylný dôkaz každej spisovateľskej fantázie, čo je v koncoch. Signalizuje katastrofu príbehu, ktorý sa prestal odvíjať a autor siahol k osvedčenej metóde začínajúcej sa slovom „keby“. Pochopiteľne, reč je o veľkých dielach, poviedkach a románoch, ktoré čitateľa zaujmú tak, že číta a nemôže a nechce prestať, lebo prežíva časť vlastného príbehu a kus minulého života, zázrak identity a mágie slova. Dar krídiel takým dielom rozhodne nie je.
Knižka je výberom z článkov písaných do časopisov špecializujúcich sa na aviatiku, fejtónov, statí, niekedy aj poviedok (a teda akýchsi polotovarov budúcich románov), lepších, priemernych i horších, nikdy síce nie celkom nezaujímavých, ale vôbec nikdy úplne výnimočných. Nechýba plytké gýčovité myslenie a celkom konvenčný spôsob písania. Autor napríklad v jednom z textov popisuje príhody z nakrúcania filmu o nemeckom pilotovi von Richthofenovi, slávnom Červenom barónovi. Píše: „Tento film bol tak ako vojna úlohou, ktorá musela byť splnená.“ Prečo musela byť splnená? Príkladov by sa našlo mnoho. Ale je nutné povedať, že táto knižka je predovšetkým oslavou pilotov, chválou lietadiel a apológiou lietania a ako taká nájde veľa spriaznených duší.
JIŘÍ OLIČ
(Autor je básnik, výtvarný a literárny kritik)
