Ich pohľady na ekonomický rast, rast cien aj nezamestnanosť sa zhodujú. Prognóza Európskej komisie však siaha iba do budúceho roka. Ministerstvo financií vo svojom Konvergenčnom pláne, ktorý nahrádza doterajší Predvstupový ekonomický program, pozerá až do roku 2010.

Podľa neho aj podľa komisie by sa mal ekonomický rast zrýchľovať, nezamestnanosť klesať, rast cien spomaľovať. "Cieľom konvergenčného programu je priniesť jasný pohľad na stredno- až dlhodobé zámery hospodárskej politiky na Slovensku a poskytnúť hodnoverný obraz o tom, ako pokročiť tak v reálnej, ako aj v nominálnej konvergencii. Obsahuje jasne definované ciele vlády v horizonte do roku 2010 a zároveň aj silný záväzok tieto méty dosiahnuť," píše sa v dokumente.

Konvergencia znamená približovanie a prognózy ministerstva majú už teraz blízko k prognózam komisie. Tá prvý raz spomína desať krajín, medzi nimi aj Slovensko, ako nové členské krajiny.

Okrem pochvaly slovenským reformám upozornila komisia podľa agentúry ČTK na to, že je nevyhnutné zaistiť ďalšie udržateľné zníženie schodku verejných financií a pokračovať v riešení problémov pracovného trhu. Naďalej treba zlepšovať podnikateľské prostredie aj podmienky pre rast produktivity. Ide o výčitky v oblastiach, aké slovenskej vláde medzinárodné inštitúcie adresujú pravidelne.

Rezort financií plánuje, že koncom tohto desaťročia by už štát nemal hospodáriť s mínusom, ale verejné financie by mali byť vyrovnané alebo dokonca v miernom prebytku. Zabezpečiť by to mali práve reformy.

Ministerstvo rovnako ako Európska komisia predpokladá, že slovenská ekonomika bude v najbližších rokoch rásť tempom 4 až 5 percent ročne. Zvyšovať by sa mala zamestnanosť a produktivita práce, klesať inflácia a nezamestnanosť - do roku 2010 pod desať percent. "Ekonomický rast by mal byť ťahaný domácim aj zahraničným dopytom."

Európska komisia

Ekonomický rast

V rokoch 2004 a 2005 predpokladá udržanie tempa ekonomického rastu na úrovni okolo štyroch percent. Znova by k nemu mal prispievať domáci dopyt (rastom o 3 až 4 percentá ročne), ktorý bude výsledkom postupného rastu súkromnej spotreby a výrazného nárastu v tvorbe hrubých fixných investícií. Export by mal rásť o 10 percent ročne. Spolu s domácim dopytom bude rásť aj dovoz. Príspevok zahraničného dopytu k rastu HDP by tak mal kolísať okolo nuly.

Inflácia

Keďže vláda pokračuje s úpravami v regulovaných cenách a nepriamych daniach, inflácia tento rok dosiahne 8 percent. Ak budú sekundárne vplyvy opatrení pod kontrolou, budúci rok by mohlo dôjsť k poklesu inflácie na úroveň okolo 4,5 percenta.

Bežný účet platobnej bilancie

Bežný účet bude aj naďalej ovplyvňovaný hlavne zahraničným obchodom. Investičné dovozy jeho deficit zvýšia. Mal by však zostať pod hranicou 5 percent HDP.

Trh práce

Aj v tomto roku sa reálne mzdy znížia, stúpať nezačnú skôr ako v roku 2005. No nezamestnanosť pomaly, ale vytrvalo klesá. V roku 2005 by sa jej miera mala priblížiť úrovni 16 percent.

Verejné financie

V roku 2005 odhaduje deficit okolo štyroch percent HDP vrátane nákladov na dôchodkovú reformu. Bez nich by predstavoval 3,1 percenta. Za riziko komisia označuje neisté rozpočtové príjmy, pretože je zatiaľ ťažké odhadnúť vplyvy reforiem. Otázne sú tiež niektoré výdavky, najmä na reformu zdravotníctva.

Odhady
(prvý riadok ministerstvo financií, druhý Európska komisia)