Trochu sa mu priblížil Mark Messier. Keď sa minulý týždeň lúčil s tribúnami newyorskej Madison Square Garden, mal len o deväť rokov menej.
Večer pred duelom New Yorku s Buffalom zatelefonoval do šatne newyorských Rangers Wayne Gretzky, Messierov veľký priateľ a bývalý spoluhráč. Messier celý zápas myslel na jeho slová: "Vychutnaj si každý okamih, každé striedanie a pobyt na ľade."
Po záverečnej siréne si Mark podal s každým hráčom ruku. Potom už nasledovali nekonečné ovácie newyorských divákov.
V pokoji zomrieť
Do ich pamäti sa nezmazateľne zapísal v roku 1991. Najskôr dotiahol Rangers do finále Východnej konferencie - tam na pokorenie susedov z New Jersey potrebovali sedem duelov. Rovnaký počet museli odohrať aj proti Vancouveru. Keď po siedmom zápase zdvihol "Mess" trofej nad hlavu, Manhattan zaplavili oslavy, o ktorých sa hovorí dodnes. Jeden muž z publika niesol dokonca ceduľu s nápisom: "Teraz už môžem v pokoji zomrieť."
Rangers čakali na titul 54 rokov, preto si Messier okamžite vyslúžil prívlastok Mesiáš. Do New Yorku sa začalo chodiť pozerať predovšetkým naňho.
Dodnes je považovaný za jedného z najlepších lídrov kolektívnych športov. A najvernejších. Na Manhattane prežil desať rokov, v predchádzajúcom klube - Edmonton Oilers - dokonca dvanásť.
Zadné dvierka pootvorené
"Človek by mal robiť vážne rozhodnutia s chladnou hlavou," rozhovoril sa Messier na tlačovej konferencii po poslednom zápase. "Všetko som si dobre zvážil, o tejto chvíli som uvažoval už tri roky. A posledné tri mesiace veľmi intenzívne." Pri odchode však provokatívne prehodil: "To však ešte neznamená, že sa mi v septembri nemôže začať cnieť po hokeji." Zadné dvierka si teda nechal pootvorené. Tí, čo ho poznajú dôvernejšie, vedia, o čom je reč. Messier sa každé leto sťahuje na dva mesiace do Karolíny na rybačku. V tichu prírody zvykne uzatvárať osudové rozhodnutia.
Autor: Martin Príbelský
