V roku 2001 som sa rozviedla a do 1. októbra 2003 som bola na materskej dovolenke. Z dôvodu starostlivosti o dvoch synov (8 a 3 roky) som bola nútená ukončiť zamestnanecký pomer dohodou. Poberám výživné na synov v celkovej výške 4700 korún a prídavky na deti vo výške 1510 korún. Nepoberám ani podporu v nezamestnanosti, ani sociálnu podporu. Od 1. mája 2004 mi bude u nás v obci pridelený nájomný byt, kde budem platiť 3300 Sk + inkaso. Akú čiastku by mi mohol poskytovať štát, resp. mám nejaký nárok na príspevok na bývanie?

Katarína

Situáciu, v ktorej sa nachádzate, a možnosti určitej výpomoci zo strany štátu, resp. obce, rieši najmä zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

Predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom by malo byť spolu s príjmami občana zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.

V paragrafe 2 definuje zákon stav hmotnej núdze ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Za spoločne posudzované osoby sa pritom považujú aj rodičia, resp. rodič a nezaopatrené deti, žijúce s nimi v spoločnej domácnosti, čo je váš prípad.

Úprava životného minima ako spoločensky (teda zákonom) uznanej minimálnej hranice príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze, sa nachádza v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne (teda váš príjem a príjem vašich nezaopatrených detí), sa považuje suma alebo úhrn súm vo výške 4210 Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu a 1910 Sk mesačne na každé nezaopatrené dieťa. Z uvedeného vyplýva hranica výšky životného minima pre vašu domácnosť s dvomi nezaopatrenými deťmi, ktorá je 8030 korún.

Táto hranica je východiskom na posudzovanie vášho prípadného nároku na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi alebo príspevkov k dávke. Zároveň zákon stanovuje ako podmienku pre poberanie dávky, resp. príspevkov k dávke, nemožnosť zabezpečiť si príjem vlastným pričinením alebo užívaním vlastného majetku, ako aj to, že ste si uplatnili svoje zákonné nároky, ktorým je vo vašom prípade nárok na výživné.

Ak budete spĺňať vyššie uvedené podmienky, a to predovšetkým z hľadiska toho, že sa nachádzate spolu s deťmi pod hranicou životného minima, patrí vám dávka v hmotnej núdzi na zabezpečenie základných životných podmienok. Jej výška môže vo vašom prípade dosiahnuť 2160 korún.

Podmienky vzniku nároku na poberanie príspevku na bývanie upravuje tiež zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Podľa paragrafu 13 tohto zákona príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku. Zároveň je žiadateľ povinný preukázať, že je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu, že uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, resp. preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.

Za splnenia týchto podmienok vzniká nárok na poskytnutie príspevku na bývanie vo výške 1330 Sk mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú. Podmienky nároku na poskytovanie príspevku sa v zmysle paragrafu 13 ods. 5 prehodnucujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.