O zrušení Základnej školy na Ulici slobody a Pohraničnej ulici v Komárne rozhodli poslanci mestského zastupiteľstva 7. marca, pretože im chýba 16 miliónov. FOTO TASR - MILAN DROZD

v spájaní základných škôl s materskými, alebo v spojení dvoch základných škôl, keď jedna zanikne a žiaci a učitelia sa presunú do druhej.

Z médií je najznámejší prípad rušenia dvoch slovenských základných škôl v Komárne, proti čomu protestovali SNS, Smer i matičiari. Komárno spravuje štyri slovenské a tri maďarské školy, primátor Tibor Baštrnák hovorí, že slovenské rušia z ekonomických a demografických dôvodov.

"Oproti minulému roku nám chýba na školstvo 16 miliónov," hovorí Baštrnák. Mestský odbor školstva teda urobil analýzu a "zostavil rebríček škôl, podľa toho, ako sú naplnené a koľko peňazí im chýba". Z analýzy vzišiel návrh na zrušenie niekoľkých materských škôl, jedální a jednej základnej školy na Ulici slobody, ktorá za posledné štyri roky otvárala vždy len jednu triedu. "Akú má takáto škola budúcnosť?" pýta sa primátor.

Zo všetkých škôl v Komárne má spomínaná škola najmenej žiakov - 297. Aj na ďalších slovenských školách je menej žiakov ako na maďarských. Baštrnák odmieta tvrdenie, že likviduje slovenské školstvo, argumentuje, že čím viac žiakov bude na existujúcich slovenských školách, tým viac peňazí dostanú. O zrušení ďalšej slovenskej školy na Pohraničnej ulici sa ešte rokuje, primátor jej dáva veľké šance na prežitie. V meste je ešte súkromná cirkevná škola, kde sa učí v maďarčine.

Základné školy rušia aj v ďalších mestách - v bratislavskej Petržalke sa od septembra zlučuje päť škôl, v Karlovej Vsi dve a v Dúbravke tri.

V Spišskej Novej Vsi sa práve dnes bude návrhom na racionalizáciu školstva zaoberať mestská rada. "Navrhuje sa zrušenie jednej základnej školy a troch materských škôl s jedálňami," povedala Ľubica Šefčíková, vedúca mestského odboru školstva. Úrad sa podľa nej rozhodoval podľa naplnenosti škôl. Žiaci a učitelia zo zrušenej základnej školy sa podľa nej presunú na susednú školu na tom istom sídlisku. "Neurobíme problémy rodičom, existujúce ročníky v škole dokončia." V meste je ešte 14 ďalších materských a osem základných škôl.

V Nitre zrušili už od februára základnú školu na Baničovej ulici, tri ďalšie sa zlúčili do jednej a dve základné školy v prímestských častiach Janíkovce a Krškany sa zlúčili s materskou školou. Koncom apríla sa má mestské zastupiteľstvo zaoberať ešte rušením základnej školy na Vajnorskej ulici. Rodičia však štrajkujú.

"Školu si nedáme, takmer sto z 250 detí sú Rómovia. Ich osud nemôže byť mestu ľahostajný. Nová sociálna reforma im neumožňuje prežiť, a nie aby cestovali do školy autobusom," citovali Nitrianske noviny Daniela Polakoviča, krajského predsedu Rómskej iniciatívy. Škola je na rómskom sídlisku, hovorkyňa mestského úradu Zuzana Bobríková hovorí, že deťom sa venujú rómski asistenti a "dosahujú dobré výsledky, dostávajú sa na stredné školy". Ak by školu zrušili, asistenti by sa podľa nej určite s deťmi presunuli do najbližšej školy.

Ján Morong, riaditeľ sekcie regionálneho školstva na ministerstve hovorí, že sieť škôl, sa dlhé roky nemenila. "Väčšina starostov a primátorov teraz kalkuluje, ako vyjsť z normatívov, ktoré im prináležia. Na platy dostávajú, ale na prevádzku a údržbu budov, ktorá je v ich réžii, dostávajú len určitú sumu. A je rozdiel, či sa bude primátor starať o desať škôl v meste, alebo o sedem." (sr, haj)

Škola sa o svojom zrušení občas dozvie až z médií

Z času na čas sa škola o tom, že má byť zrušená, dozvie až z médií. "Školské zákony neriešia, akým spôsobom sa zriaďovateľ k svojmu rozhodnutiu o zrušení školy dostane. Či návrh prejde jeden-dva razy cez zastupiteľstvo, alebo sa tak starosta jednoducho rozhodne," hovorí František Tóth, štátny tajomník ministerstva školstva.

Myslí si však, že rozhodnutiu o zrušení školy by mala predchádzať hlbšia analýza, na ktorej by sa podieľali zástupcovia škôl, riaditelia, poslanci, ale aj rodičia. Malo by byť jasné, koľko sa ušetrí a na čo sa ušetrené peniaze minú. "Môže za ne napríklad vybaviť počítačovú učebňu či zaplatiť učiteľov jazykov. Deti tak síce budú dochádzať o kilometer ďalej, ale budú mať v škole lepšie podmienky."

"Ak sa zvolí iný princíp - ak niekto rozhodne: takto to bude a vy všetci skloňte hlavy; narazí na odpor," hovorí Tóth, "ale zriaďovateľ je akoby vlastníkom školy a ako taký si v úvodzovkách môže robiť čo chce - len musí dodržať všetky predpisy - žiaci musia mať možnosť niekde dokončiť školu, učitelia musia dostať odstupné."

Žiadosť o zrušenie, spojenie či zlúčenie školy podáva obec, župa, prípadne neštátny zriaďovateľ. Posúdi ju ministerstvo, na základe vyjadrení od štátnej školskej inšpekcie, a krajského školského úradu. O zrušení školy rozhodne nakoniec minister.

Tóth hovorí, že zrušenie by malo byť až krajným riešením. "Mnohí starostovia a primátori na to idú od konca. Rušeniu môže predsa prechádzať množstvo iných riešení: základná škola sa môže spojiť s materskou, ale aj s centrom voľného času či s knižnicou. Alebo sa môže tretina školskej budovy, ktorá je voľná, prerobiť na školské byty." Zriaďovatelia však podľa neho často pristúpia hneď k najnepopulárnejšiemu riešeniu. (sr)