Londýn 19. apríla (TASR) - Írsko je ukážkovým príkladom pre takmer všetkých nových členov Európskej únie, ktorí veria, že členstvo v európskom spoločenstve im prinesie bohatstvo a prosperitu, konštatuje britský týždenník Economist. Ten vo svojom najnovšom vydaní rozoberá, aké šance majú noví členovia EÚ priblížiť sa írskemu modelu.
Pat Cox, írsky predseda Európskeho parlamentu, tvrdí, že vďaka členstvu v únii sa zo stagnujúceho a spiatočníckeho regionálneho hospodárstva stala moderná a prosperujúca európska krajina. K írskemu zázraku však nedošlo cez noc.
V roku 1987, teda takmer 15 rokov po vstupe do EÚ, dosahovala miera nezamestnanosti v Írsku dvojciferné čísla, krajina čelila masovej emigrácii a verejný dlh presahoval 120 percent hrubého domáceho produktu. Ale vďaka prudkému zníženiu daní a štátneho podielu na hospodárstve dokázali Íri využiť prístup k európskemu trhu a povzbudiť príval zahraničných investícií, pripomína Economist.
A práve týmito krokmi sa inšpiroval rad nových členov zo strednej a východnej Európy, píše londýnsky týždenník a v tejto súvislosti vyzdvihuje najmä Slovensko a jeho 19 percentnú rovnú daň, ktorá spoločne s dobrou úrovňou vzdelania a relatívne nízkymi príjmami už teraz priťahuje zahraničných investorov. Írsko malo však ešte aj iné výhody:
"Noví členovia nemajú tak, ako anglicky hovoriaca populácia také blízke väzby na USA. Na druhej strane štáty ako Poľsko a Slovensko sú bližšie veľkým západoeurópskym trhom. Ak Stredoeurópania udržia krok a ich hospodárstvo určitú dobu porastie v priemeru o 3,7 percent ročne ako vlani, bude im trvať veľa rokov, než budú rovnako bohatí ako Západoeurópania," poznamenáva Economist a odhaduje, že Slovensku by to mohlo trvať takmer 40 rokov a Poľsku dokonca 60 rokov. "Írske" ambície nových členov a odhodlanie reformných politikov však môže ohroziť vnútropolitická situácia. Keby sa dostali k moci populisti ako Vladimír Mečiar, investori by podľahli strachu. Súčasťou írskeho receptu nie sú totiž len nízke dane, ale aj politická stabilita, dodáva na záver Economist.