Zapojíte sa do diskusie o pripravovanom školskom zákone?

„Už som sa zapojila - v liste ministrovi Ftáčnikovi som vyjadrila niektoré pripomienky. Ale aj to, ako sa u nás vedie verejná diskusia, nie je celkom v poriadku - nestačí iba vyzvať v Učiteľských novinách pedagógov, aby sa zapojili, je tu ešte verejnosť: rodičia a žiaci.“

Aké sú vaše pripomienky?

„Ide napríklad o proces prijímania na stredné školy, ktorý je netransparentný, nedemokratický a nespravodlivý - najmä preto, že rozhodnutia o podmienkach prijímania sa uskutočňujú až po termíne podania prihlášok na štúdium. Vyhláška, podľa ktorej sa postupovalo doteraz, totiž hovorí, že žiak sa musí rozhodnúť pre jednu strednú školu a jedinú prihlášku musí podať do 5. februára. Riaditeľ strednej školy však môže zverejniť rozhodnutie o počte žiakov, ktorých možno prijať do prvého ročníka, ako aj podmienky prijatia až mesiac pred prijímacími skúškami. Uchádzači sa teda často až tesne pred prijímačkami dozvedia, že budú bojovať o 30 voľných miest na škole a nie o 100, lebo bez prijímacích pohovorov už bolo prijatých 70 detí, ktoré mali samé jednotky. Svoje rozhodnutie však už zmeniť nemôžu. Takto štát obmedzuje prístup ku vzdelaniu už počas povinnej školskej dochádzky. Ani nový zákon túto prax nemení.“

Ako by teda podľa vás prijímačky na stredné školy mali vyzerať?

„Nemali by vôbec existovať. Prečo dieťa, ktoré malo na základnej škole samé jednotky, nemusí stresom pri prijímačkách prejsť, a iné, ktoré malo, povedzme, jednu dvojku, musí pohovory absolvovať, i keď vieme, že jednotka na jednej škole môže znamenať iné vedomosti ako tá istá známka na inej škole? Každé dieťa, ktoré by splnilo podmienky pre absolvovanie základného stupňa vzdelávania štandardizovanou skúškou, by malo mať možnosť bez obmedzenia si vybrať strednú školu. Keď je „kvalifikačná“ skúška na ďalší stupeň školy vytesnená zo základnej školy, jej učitelia nemajú spätnú informáciu o kvalite svojej práce a nemajú prečo klásť na seba i na žiakov vyššie nároky.“

A čo keď na vychytených stredných školách jednoducho nie je dosť miest?

„Tak ich treba vytvoriť. Prečo na gymnáziách každoročne chýbajú tisícky miest a mnohé učňovské školy sú poloprázdne? Prečo má byť sito v jeden deň na prijímačkách? Objektívnejšie by bolo, keby školy vyradili menej schopných študentov počas prvých ročníkov. Tento štát stále tvrdí, že potrebuje mladých vzdelaných ľudí a pritom v počte vysokoškolsky vzdelaných sme stále ďaleko za vyspelými krajinami.“

Fakt, že potrebujeme vzdelaných odborníkov ešte nemusí znamenať, že musia byť všetci vysokoškolsky vzdelaní. Nebolo by lepšie skvalitniť stredné odborné školy?

„Pripravovaný zákon nevytvára predpoklady ani pre skvalitnenie škôl. Vôbec nevytvára konkurenčné prostredie, ktoré by ich motivovalo k tomu, aby na sebe pracovali, aby sa nejako profilovali. Školy by sa mali uchádzať o študentov, a nie vyberať si spomedzi tých, ktorí sa na ne hlásia.“

Ministertvo školstva tvrdí, že pri príprave nového školského zákona vychádza z koncepcie Milénium. Považujete teda aj Milénium za nekvalitný podklad?

„Keby zákon napĺňal tézy Milénia, bolo by to v poriadku. Ale z jeho reformných myšlienok v ňom veľa nezostalo. Nedáva ani veľký priestor alternatívam, o ktorých sa toľko hovorí.“

A keď štát nedokáže zabezpečiť školy primeranej kvality v takom množstve, aký je záujem?

„Ústava garantuje bezplatný a rovnaký prístup ku vzdelaniu pre všetkých. Keby sa jasne stanovilo, čo je štandard a každý, kto chce viac, by si to mohol zaplatiť, bolo by to v poriadku Ale takto je celý proces netransparentný a často nespravodlivý - najmä voči deťom, ktoré chcú študovať.“ MONA GÁLIKOVÁ