
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Aj keď je možné, že o päť alebo o desať rokov sa slovenské školy prispôsobia novým poznatkom o vzdelávaní, zatiaľ sa situácia na väčšine z nich neodlišuje od toho, čo tu bolo za socializmu. Ak však majú učitelia chuť niečo na vyučovacom procese zlepšiť, nemusia čakať, kým cez mašinériu úradov prejdú zákony, ktoré umožnia prístup k vzdelávaniu zmeniť.
Tento rok ide na projekty 350 000 eúr
Môže im v tom pomôcť Comenius, podprogram vzdelávacieho programu Socrates. Zúčastniť sa na ňom môžu všetky typy materských, základných aj stredných škôl. Comenius sa delí na tri časti (partnerstvo škôl, vzdelávanie pedagógov a siete Comenius) a v rámci prvej časti existujú tri typy: školské a jazykové projekty a projekty na rozvoj školy.
Za tri roky, čo Comenius beží, sa školy zorientovali a dnes je už záujem vyšší ako finančné možnosti programu (tento rok sa rozdelí asi 350 000 eúr: školský projekt stojí asi 4-5000 eúr, jazykový asi 10-12 000 eúr - polovica peňazí ide zo štátneho rozpočtu a polovica z prostriedkov Phare).
„Niektoré školy jeden projekt končia a už sa hlásia s druhým,“ hovorí riaditeľka Národnej kancelárie Socrates Viera Farkašová. „Tento rok sa prihlásilo 91 projektov. Snažíme sa, aby sa do programu zapojili školy z celého Slovenska a najmä malé dedinské školy, lebo tie majú menej príležitostí ako napríklad bratislavské.“ Socrates spolupracuje aj s projektom Infovek - školy, ktoré dostali grant na projekt Comenius, majú väčšie šance získať počítače a pripojenie na internet z Infoveku.
Kultúrna identita cez hranice
Školské projekty dávajú možnosť učiteľom a žiakom spolupracovať so zahraničnými školami na témach ako umenie, kultúrne špecifiká, folklór, história, ekológia, život mladých ľudí v krajinách Európy a podobne. „Na každom projekte sa musia zúčastniť školy najmenej z troch európskych krajín a mal by byť koncipovaný tak, aby na ňom žiaci pracovali v rámci učebných osnov viacerých predmetov,“ hovorí Viera Farkašová. „Téma kultúrna identita napríklad zahŕňa zemepis, dejepis aj literatúru.“
Cieľom jazykových projektov je zlepšenie jazykových zručností a komunikácie v cudzom jazyku a prostredníctvom nich sa deti od 14 rokov stretávajú aj so svojimi rovesníkmi z partnerskej krajiny.
Tento rok sa rozbiehajú prvé projekty na rozvoj školy. „Sú zamerané na drogovú problematiku alebo na zapojenie hendikepovaných detí do riadneho vyučovacieho procesu a pracuje na nich spoločne celá škola,“ dodáva Adriana Miškovicová.
Deti z učilíšť sa začali učiť jazyky
„Učitelia akoby získali novú energiu, sebavedomie, naučili sa využívať mimovládne organizácie,“ hovorí Farkašová. „Deti z učilíšť sa začali učiť jazyky, lebo vidia, že ich môžu využiť. Školy sa rozvíjajú. Niektoré majú deravú strechu, ale úžasné projekty.“
Tento rok sa končia prvé školské projekty - teraz budeme hodnotiť, čo sa skutočne zlepšilo. Začali sme spolupracovať aj so školskou inšpekciou. Je veľmi dôležité, aby práca učiteľov aj detí bola ocenená.