BRATISLAVA 21. apríla (SITA) - Agropotravinársky sektor na Slovensku je v dôsledku transformácie aj mimoriadne suchých rokov 2000 a 2003 krátko pred vstupom do Európskej únie (EÚ) finančne vyčerpaný. Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Ivana Oravca je však súčasný stav sektoru aj dôsledkom nezvládnutia regulácie trhu zo strany štátu a nedostatočného prijímania systémových opatrení.
Ako ďalej odznelo na valnom zhromaždení SPPK v Košiciach, z 831 poľnohospodárskych subjektov s 20 a viac zamestnancami bolo v minulom roku ziskových iba 33 %. Hospodársky výsledok prvovýroby sa v porovnaní s rokom 2002 zhoršil o 2,5 mld. Sk, keď celkové pasívum dosiahlo 2,36 mld. Sk. Potravinársky priemysel ako celok vykázal zisk 3,24 mld. Sk, ale rentabilita väčšiny výrobných odborov sa pohybovala len v rozpätí 1 až 3 %, ba niektoré dokonca zaznamenali stratu. Najväčšiu, vo výške takmer 700 mil. Sk, si na svoje konto pripísal mliekarenský priemysel.
Samospráva podľa hovorcu SPPK Stanislava Nemca kriticky hodnotí skutočnosť, že napriek negatívnym dôsledkom sucha na poľnohospodárstvo vláda vlani na zmiernenie jeho dôsledkov vo forme mimoriadnej pomoci vyčlenila iba 400 mil. Sk, teda ani nie 20 % požadovanej sumy. Medzi podnikateľmi vyvolal značnú nevôľu aj spôsob rozdelenia tejto pomoci. Štát pritom zatiaľ nevyužil ani možnosť dorovnať priame platby poľnohospodárom do výšky 55 % úrovne súčasných členských krajín EÚ. Veľké rozčarovanie podľa Nemca vzbudil medzi poľnohospodármi aj návrh východísk štátneho rozpočtu na rok 2005 z dielne Ministerstva financií SR. Návrh totiž počíta iba so 40-percentnými priamymi platbami pre poľnohospodárov, hoci zmluva o pristúpení do EÚ umožňuje vyplácať až 60 %.
Za vážny problém v potravinárskom priemysle považuje Valné zhromaždenie nezvládnutia legislatívneho procesu, ktoré vyústilo do oneskorenej prípravy potrebných noriem, idúcich nad rámec legislatívy EÚ, čo často znevýhodňuje slovenských výrobcov. SPPK považuje za nevyhnutné vrátiť sa aj k úprave niektorých spotrebných daní. Medzi úlohy, ktoré sa SPPK nepodarilo doriešiť, patrí aj problematika zrušenia dane z pôdy. “Hoci sme dostali prísľub všetkých zainteresovaných, že od januára budúceho roka bude táto otázka definitívne vyriešená, plán legislatívnych úloh vlády zatiaľ neobsahuje novelizáciu príslušného zákona," konštatoval Oravec, podľa ktorého sa táto úloha musí stať ďalšou z priorít komory pri posudzovaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005.
Šéf SPPK tiež upozornil, že samospráva presadzuje návrh, aby sa voda v Slovenskej republike vracala do obehu prostredníctvom zavlažovania poľnohospodárskej pôdy za nulový poplatok. SPPK túto možnosť presadzuje v rámci novelizácie zákona o vodách, o ktorom momentálne rokujú výbory Národnej rady SR. V nasledujúcom období bude SPPK tiež všetkými dostupnými prostriedkami presadzovať zvýšenie ochrany domáceho pôdneho fondu v súlade s vyjednaným prechodným obdobím. Samospráva sa prihovára za to, aby sa štátna pôda prednostne ponúkala na predaj jej užívateľom za prijateľné ceny a primerané splátkové obdobie s možnosťou poskytovania hypotekárnych úverov a s bonifikáciou úrokových sadzieb. Z pohľadu členov komory bude tiež potrebné urýchlene doriešiť problémy, spojené s financovaním jednotlivých podporných programov a reguláciou agropotravinárskeho trhu po vstupe Slovenska do EÚ.
Členskú základňu SPPK ku koncu minulého roka tvorilo 1 602 subjektov poľnohospodárskej prvovýroby, 341 potravinárskych podnikov, 150 subjektov služieb a 57 profesijných zväzov, združení a únií.
