Kapucín Michal Hirko sa spomienky farníkov rozhodol uchovať pomocou dokumentárneho filmu.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Kláštor bratov kapucínov v Kremnických Baniach leží presne v srdci bývalého Hauerlandu. Do druhej svetovej vojny obývali túto oblasť predovšetkým karpatskí Nemci. Ich predkovia sa sem prisťahovali počas stredovekej nemeckej kolonizácie. Dnes z nich zostalo torzo.
Kapucín Michal Hirko sa so svojimi farníkmi stretával denne a postupne sa o ich pohnutom osude dozvedal viac. Spomienky farníkov sa rozhodol uchovať pomocou dokumentárneho filmu. "Môže to byť jedna z posledných príležitostí. Stará generácia postupne odchádza a ich potomkovia neovládajú pôvodné nárečia a často ani klasickú nemčinu," hovorí kapucín. Spoločne s režisérom Ľubom Polákom sa pustili do náročného projektu.
Farnosť Michala Hirka tvoria obyvatelia Kremnických Baní, Kunešova a Krahúl. Tu postupne vznikala zaujímavá mozaika príbehov. "Ľudia reagovali veľmi spontánne. Neprišiel za nimi neznámy štáb, pred ktorým by sa možno okúňali, ale ich farár. O chvíľu už ani nevnímali, že ich sleduje kamera." V dokumente hovoria o ťažkých povojnových časoch, keď sa veľká časť Nemcov vysťahovala do zahraničia, rodiny strácali kontakty, prichádzali o majetky a príbuzných. Trpeli tí, čo odišli za hranice, ale aj hŕstka, ktorá zostala. "Napríklad, v tomto regióne nesmeli Nemci nakupovať v obchodoch do desiatej dopoludnia. Potom však už nič na pultoch nebolo. Pomáhali im niektorí Slováci a tajne pre nich nakupovali," hovorí Michal Hirko.
Národnostné zloženie čisto nemeckých obcí sa menilo. Do prázdnych domov sa postupne sťahovali Slováci a Nemci ostávali v menšine. Starí ľudia sa doma stále rozprávali svojím nemeckým nárečím, ale mladí ho postupne prestali používať. V školách ani úradoch sa po nemecky nesmelo hovoriť.
Dokument by autori chceli ponúknuť aj niektorej z televízií a Múzeu kultúry karpatských Nemcov ako študijný materiál. Okrem toho ho chcú preložiť do nemčiny a venovať rodákom, ktorí sa z Hauerlandu museli vysťahovať. Roky sa sem nesmeli vrátiť ani na návštevu. Teraz chodia častejšie. Skupiny rodákov sú však z roka na rok staršie a vždy pribudne ktosi, kto už prísť nemôže.
Karpatskí Nemci na Slovensku
História karpatských Nemcov na Slovensku sa odhaduje na 800 - 900 rokov. Pred vojnou žilo na Slovensku približne 150-tisíc Nemcov, podľa posledného sčítania ich je okolo 5,5-tisíca. Najviac ich je sústredených v okolí Spiša, pri Košiciach a v bývalom Hauerlande na strednom Slovensku. Ten zasahuje do okresov Turčianske Teplice, Prievidza a Žiar nad Hronom. V rámci Slovenska pôsobí Karpatskonemecký spolok, v Bratislave sídli Múzeum kultúry karpatských Nemcov. Múzeum zamerané na dejiny Hauerlandu sídli v Nitrianskom Pravne. Tzv. kolektívna vina prinútila Nemcov po vojne vysťahovať sa z krajiny predkov. (eta)
