Autorka Elzbieta Ettingerová, Američanka poľského pôvodu, sa rozhodla napísať knihu o vzťahu jedného z najväčších nemeckých filozofov 20. storočia k svojej žiačke, neskôr slávnej politologičke. Ten trval s viacerými prestávkami od roku 1924 do roku 1975 a predstavuje priam románovú látku.
Heidegger prednášal na univerzite v Marburgu filozofiu a jeho poslucháčkou bola aj Hannah, krásne a nadané židovské dievča. Ženatý profesor a otec dvoch synov sa do neho zaľúbil. Že to bola láska po všetkých možných stránkach neobvyklá a plná paradoxov, sa ukázalo veľmi rýchlo. Oboch spájali intelektuálne záujmy, ktoré len upevňovali ich milenecký vzťah. Heidegger bol netradičným profesorom, poslucháčov vedel nadchnúť svojskou metodikou. Hannah v ňom videla i autoritu, ktorá jej po včasnej otcovej smrti chýbala. Ženatý Heidegger svoju lásku utajoval, odvážil sa však písať Hannah listy - eroticky vášnivé, nežné i poetické. Ľúbostný ošiaľ sa zmocnil aj Hannah, cítila však, že pravidlá určuje len on a ona sa mu úplne podriaďuje. Odpisovať mu mohla len vtedy, keď ju o to výslovne požiadal.
Ettingerová ich vzťah kriticky rekonštruuje z rôznych prameňov, najmä však práve z tejto korešpondencie. Iste je v nej dosť sebaštylizácie, určite však prevažuje úprimnosť. Zo všetkého jednoznačne vyplýva, že Heidegger zneužíval neskúsenosť a citovú nevyváženosť žiačky na uplatnenie svojej prevahy. Hannah to vnímala, ale ochotne sa podriaďovala. Videla v ňom milenca, priateľa a ochrancu.
Zlom nastal po príchode Hitlera k moci v roku 1933. Hannah Arendtová už predtým odišla študovať do Freiburgu, kde pôsobil bývalý Heideggerov priateľ, filozof Karl Jaspers. Ešte skôr, ako emigrovala, sa dozvedela o Heideggerových protižidovských postojoch. Ten takéto správy v jednom liste zlostne odmietol ako ohováranie, v každom prípade to medzi nimi znamenalo koniec - zatiaľ.
On sa stal medzitým rektorom univerzity, písal a publikoval. Ettingerová uvádza viacero konkrétnych dôkazov, že nacizmus mu bol blízky i svojím antisemitizmom. Mnohé z nich sa vynorili až po skončení vojny, keď sa Heidegger ocitol v izolácii a pred denacifikačnou komisiou sa bránil lživými, naruby prevrátenými argumentmi. Tento dokumentačný materiál umožnil autorke na tomto mieste stupňovať napätie, ktoré však vrcholí až v záverečných častiach knihy.
Hannah Arendtová sa po vojne niekoľkokrát vrátila z USA do Európy. Znovu sa s Heideggerom stretla a verejne sa ho snažila očistiť. Netušila však, že on medzitým svojej manželke Elfriede, zúrivej predvojnovej nacistke a vytrvalej antisemitke, všetko o ich dobrodružstve prezradil. Trápne epizódy sa pri ich vzájomnom stretávaní opakovali - Heidegger sa rozhodol riešiť situáciu originálne: obe ženy prinútil uzavrieť priateľstvo. V roku 1969 sa dokonca oba páry, Arendtová so svojím manželom a Heidegger so svojou manželkou, zišli, aby oslávili filozofovu osemdesiatku. Takto sa skončila takmer polstoročná ľúbostná romanca.
Ettingerová sa nikde nezaoberá Heideggerovou filozofiou a iba na jednom mieste si kladie otázku, či sa dá morálka autora a morálka jeho diela posudzovať oddelene. Lenže to by už bola téma pre inú knihu.
