že nám stojí za pár dolárov, aby sme robili čierny obchod? Aby sme prišli o licenciu? Navyše Slovensko ešte nikdy nebolo obvinené z nelegálneho vývozu zbraní.“

Argumenty Hermesu

V posledných týždňoch sa objavili tri kauzy týkajúce sa Hermesu a o firme písali aj nemecké noviny. Vedenie firmy si v stredu prostredníctvom agentúry zvolalo niekoľko novinárov do svojho sídla v Dubnici nad Váhom. Vysvetľovali, že Hermes nikdy nevyvážal zbrane načierno ani do krajín, na ktoré je embargo.

K informáciám, že v roku 1998 vyviezli zbrane a muníciu do Čadu, ale dodávky skončili v embargovanom Sudáne a Sierre Leone, odznelo: „Pri vývoze musí ministerstvo tej krajiny, do ktorej zbrane vyvážame, oficiálne potvrdiť, že je ich konečným užívateľom a že nebudú reexportované do ďalšieho štátu. My sme špeciálny materiál vyviezli vždy len na základe oficiálnych potvrdení a licencií od licenčnej komisie. Ale nemôžeme byť zodpovední za to, ak ich tá krajina vyviezla ďalej, aj keď potvrdila, že ich bude užívať ona.“

O zadržaní munície na bratislavskom letisku, kde spoločnosť tiež figurovala, Herda tvrdí, že ide o umelo vyrobenú kauzu, lebo munícia nepatrila Hermesu. Na letisku ju vyložila iránska spoločnosť a spolu s materiálom od Hermesu sa mala zberným lietadlom dostať do Angoly. Colníci sa vraj pomýlili.

Colníci sa vraj pomýlili, aj keď pred pár týždňami na železnici zadržali 31 kontajnerov s piatimi bojovými lietadlami pre Angolu. Podľa nich neboli v poriadku doklady. V stredu Dušan Herda oznámil, že Hermes dostal pokutu dva a pol milióna korún a že kontajnery sú už na ceste do Angoly.

Proti pokute sa odvolajú

Colníci tvrdia, že Hermes dodatočne predložil potrebné doklady. „My sme deklarovali, že prevážame 26 kontajnerov vojenského materiálu, v skutočnosti tam bolo 31 kontajnerov. Colníci si mysleli, že vo zvyšných piatich je schované ďalšie lietadlo. Lenže v nich si posielal angolský obchodný zástupca vzorky - keramické obklady, nábytok. Bol to civilný materiál. Proti pokute sa jednoznačne odvoláme. Okrem toho bol problém so samopalmi, ktoré sme osobitne nedeklarovali, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou bojových stíhačiek,“ bráni sa Herda.

Zaujímavé zisky

Obrat jeho spoločnosti sa vyvíjal veľmi zaujímavo - v rokoch 1997 a 1998 to bolo do šesťsto miliónov, no v roku 1999 až 2,2 miliardy. Vtedy Hermes do Angoly vyviezol dvesto tankov T-55 od našej armády. Armáda ich predala Hermesu za zhruba 400-tisíc za kus, a Hermes ich predal Angole priemerne po 55-tisíc dolárov (vyše dvoch miliónov). Obvinenia, že to bol dobrý obchod na úkor armády, Herda odmieta: „Celý rozdiel nákupnej a predajnej ceny nešiel do nášho vrecka. Platíme opravárenskému podniku, ktorý tanky opravoval, poistné, dopravu, čo nie je lacné. Posielame ľudí na vykládku, platíme technickú pomoc. Bývalý minister obrany Kanis povedal, že naša armáda zhodnotila tie tanky najlepšie zo všetkých postkomunistických štátov.“ Tvrdí, že Angola má aj ďalej záujem o tanky a Hermes už má zabezpečených päť kusov z Kazachstanu.

V súčasnosti je podľa Herdu na Slovensku 136 firiem, ktoré obchodujú so špeciálnou technikou. Drvivá väčšina obchodov je so staršími zbraňami.

RICHARD FILIPKO