BRATISLAVA - Hypotézy, že na každých desaťtisíc otestovaných kráv sa vyskytne jedna s BSE, vyzerajú opodstatnené. Na Slovensku sa otestovalo vyše 18-tisíc kusov dobytka a objavili sa dva pozitívne kusy. Ročne sa u nás zabíja 70 000 kráv.

Zdrojov nákazy môže byť veľa, myslí si Dušan Hlinka zo Štátnej veterinárnej správy. Skúmajú sa krmivá, ktorými kŕmili postihnutú kravu najmä v čase po narodení, a aj mliečne náhrady, ktoré jedla. V súvislosti s BSE sa hovorí aj o možnosti samovoľného vzniku choroby v rámci biologického druhu a úvahy slovenských odborníkov sa uberajú aj týmto smerom.

Slovenskí veterinári po zistení každej pozitívnej kravy postupujú podľa pravidiel stanovených Európskou úniou - či už ide o počet zlikvidovaných zvierat z chovu, kde sa vyskytla nákaza, alebo o ďalšie postupy pri zvoze, spaľovaní a likvidovaní rizikových častí z tiel zabitého dobytka.

„V takom rozsahu ako my a Česi neprijala opatrenia proti BSE žiadna z transformujúcich sa krajín,“ hovorí Hlinka. „My sme dokonca ešte ďalej ako Česko, pretože Česi po odstránení špecifických rizikových materiálov kadávery ďalej spracúvajú na múčky a komerčne ich využívajú.“

Náklady na opatrenia obmedzujúce riziko BSE u nás doteraz platí štát. V únii, ale napríklad i v Česku sa na ich hradení podieľajú aj výrobcovia a kafilérie. Naši ekonomickí ministri už dali najavo nesúhlas, aby boj s BSE u nás pohlcoval toľko prostriedkov, k financovaniu budú zrejme dotlačení aj výrobcovia. Tí to zatiaľ odmietajú. „Všetko nasvedčuje, že aj oni sa na nich budú musieť podieľať,“ tvrdí Hlinka.

Veterinári žiadajú na opatrenia proti BSE na budúci rok 450 miliónov korún, časť z toho je potrebná na diagnostiku, ale väčšiu časť pohltí bezpečná likvidácia odpadu. Z fondov EÚ možno pokryť iba výdavky na diagnostiku.

TÁŇA RUNDESOVÁ