Riaditeľ NBÚ Ján Mojžiš: Nie sme tu na to, aby sme rozmýšľali, či ministerstvo, alebo nejaký úrad budú funkčné. NBÚ nebude brať ohľad na žiadne výnimky.
Vznik Národného bezpečnostného úradu bol jednou z podmienok vstupu Slovenska do NATO. Dnes začína oficiálne fungovať. Mal by garantovať utajenie strategických informácií. Ani nie 30-ročný riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, bývalý šéf analytiky Slovenskej informačnej služby tvrdí, že požiadavky aliancie môže splniť jedine dôsledne apolitický úrad s dobrou legislatívou. Predpokladá, že už o niekoľko mesiacov veľa ľudí príde o možnosť styku s tajnými materiálmi, čo považuje za pozitívny signál pre alianciu. Slovenských politikov upozorňuje na nutnosť otvorenosti voči zahraničiu, pretože „klamať sa v dobrej spoločnosti jednoducho nesmie“. JÁN MOJŽIŠ, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu.
V súvislosti s Národným bezpečnostným úradom sa hovorí najmä o personálnych previerkach. To pravdepodobne nebude jediná priorita.
„Najväčšou prioritou je príprava na vstup do NATO. Teda priblížiť sa štandardom, aby sme boli schopní tajomstvá aliancie systémovo chrániť.“
Zoznam utajovaných skutočností je známy. Štátny aparát však má tendenciu utajovať čím viac vecí a zdá sa, že sa to týka aj zoznamu.
„Áno, ale o zozname nerozhoduje bezpečnostný úrad. Čo je a čo nie je utajovaná skutočnosť, určujú ministerstvá. Prílohou zákonov je aj určenie základných skutočností, ktorých sa týkajú stupne utajenia. Je úplne zrejmé, že to robili nekompetentní ľudia. Myslím si, že príloha nerešpektuje filozofiu členských štátov NATO. Španielske kráľovstvo má päť informácií stupňa prísne tajné, u nás je dvadsaťjeden okruhov tém, čo by znamenalo niekoľko desiatok tisíc prísne tajných dokumentov. Úplne by stačili tri-štyri.“
Nebude to spôsobovať problémy?
„Bude, pretože ak by sme od 1. novembra striktne dodržiavali štandardy NATO, de facto by sme znefunkčnili štátnu správu. Zabezpečiť dokument prísne tajné si vyžaduje obrovské náklady na ochranu a dôsledné opatrenia pre ľudí, ktorí sa chcú s takýmto materiálom oboznámiť. Budú potrebovať bezpečnostné previerky na prísne tajné a predpokladám, že mnoho ľudí radšej odíde z funkcie.“
Zoznamy utajovaných skutočností sú špecialitou Maďarska, Česka, Poľska a Slovenska. Prečo?
„Naozaj je to špecialita krajín bývalého sovietskeho bloku. Predpokladám, že tento model v budúcnosti opustíme. V súčasnosti sú zoznamy potrebné, aby nedošlo k chaosu.“
Personálne previerky sú citlivá záležitosť. Čo považujete za najproblematickejšie?
„Začnem prínosom. Zásadný civilizačný zlom pri pohľade na ochranu utajovaných skutočností je to, že budeme posudzovať bezpečnostné riziká, napríklad vydierateľnosť, korupčné správanie, majetkové nezrovnalosti, atď. Ak sa nám podarí inštucionálne a politicky vytvoriť nezávislý úrad, máme šancu začať s problémami naozaj bojovať. To znamená, že môžeme prejsť na vyšší kvalitatívny stupeň čistenia úradov od skorumpovaných ľudí.“
Premiér, prezident, poslanci, ministri, dokonca aj starostovia sú oprávnenými osobami zo zákona, teda majú prístup k tajným informáciám aj bez previerok. Myslíte si, že všetci spĺňajú kritériá aliancie?
„Toto bola jedna z troch zásadných otázok, ktoré som dostal pri návšteve v USA. Rozsah osôb je príliš široký.“
Niektorí ministri, ale ani mnohí poslanci by možno previerkami neprešli, neexistujú nejaké obmedzenia?
„Keď holandská kráľovná poverí premiéra zostavením vlády, predseda vlády najprv požiada príslušný úrad o neformálnu previerku navrhovaných členov kabinetu. Do funkcií sa dostávajú len ľudia, ktorí tam majú čo robiť.“
Mali by to robiť aj slovenskí premiéri?
„Myslím si, že by to bol vyšší civilizačný a kvalitatívny stupeň.“
Z korupčného správania sú u nás často obviňovaní sudcovia a prokurátori.
„Nesúhlasím s tým, že sú z previerok vyňatí. Pri rozhodovaní v prípadoch, ktoré sú utajené, by to mala byť základná podmienka.“
Poslanci sú na tom ešte horšie.
„Previerkami by mali prejsť minimálne členovia branno-bezpečnostného výboru a výboru na kontrolu spravodajských služieb. Bez nich by sa dokonca vôbec nemali oboznamovať s takýmito informáciami. Zväčšila by sa dôvera medzi inštitúciami a parlamentom a poslanci by naozaj dostávali kvalifikované informácie. Viem si predstaviť poslancov, ktorí by sa vôbec nezoznamovali s utajenými skutočnosťami.“
Do akej miery sú preverovaní rodinní príslušníci preverovaných osôb?
„Od určitého stupňa utajenia sú v dotazníku aj majetkové pomery rodinných príslušníkov. Skúmané nebudú len údaje z dotazníka, ale aj všetky spravodajské informácie, ktoré smerujú k podozreniam z bezpečnostného rizika, napríklad korupčné správanie alebo nelegálny zisk. Je tu aj možnosť porovnávania daňových priznaní s majetkovým nárastom a využitie prelomenia bankového tajomstva.“
Máte možnosť zistiť, či v registri trestov došlo k zahladeniu trestu?
„Zákon nám neumožňuje dostať sa k odpisu z registra. Veľmi radi by sme mali informácie, či preverovanej osobe boli zahladené alebo amnestované trestné činy, lebo to považujeme za súčasť bezpečnostného rizika.“
Ako budú chránené získané údaje o preverovaných osobách?
„Vyplnený bezpečnostný dotazník budeme považovať za materiál stupňa tajné a všetky ostatné údaje bude NBÚ chrániť.“
Existuje možnosť, že s vami získanými informáciami budú môcť disponovať aj zložky iného štátu?
„Po vstupe do NATO budeme zaviazaní poskytovať informácie v súvislosti s ochranou utajovaných skutočností na žiadosť členskej krajiny neodkladne.“
Ako je vyriešená ochrana zozbieraných informácií vrátane spravodajských o ľuďoch, ktorí neprešli previerkami?
„Budú súčasťou personálneho spisu a po zákonnej lehote budú zničené.“
Prečo NBÚ nemusí uviesť dôvody svojho rozhodnutia?
„Je to forma ochrany spravodajských informácií. Sú však možnosti opravných prostriedkov. Jedným je sťažnosť riaditeľovi NBÚ, ktorý určí zvláštnu komisiu…“
Úrad bude posudzovať svoje vlastné rozhodnutie?
„Zákon umožňuje obrátiť sa aj na krajský súd.“
Tam vznikne ďalší problém.
„Bude ich oveľa viac. Občan nie je účastníkom správneho konania, nemôže teda žiadať o preskúmanie rozhodnutia NBÚ. Druhým problémom je ochrana ľudských práv, resp. preskúmateľnosť každého rozhodnutia súdom, a na druhej strane ochrana utajovaných skutočností a informačných zdrojov. Predpokladám, že do dvoch rokov bude prvý problém na Ústavnom súde, napríklad do akej miery je bezpečnostný úrad povinný súdu predkladať dôkazy.“
Ako tento konflikt vnímate vy?
„Ochrana údajov je v demokracii regresný, ale absolútne nevyhnutný prvok. Bez neho je demokracia bezbranná.“
Zákon nestanovil, že bývalí príslušníci ŠtB a vojenskej kontrarozviedky sa nesmú dostať do styku s tajnými materiálmi. Je to podľa vás v poriadku?
„U bývalých pracovníkov ŠtB budeme prísne skúmať bezpečnostné riziko. Základným a hlavným kritériom bude vydierateľnosť, styk a previazanosť na cudzie spravodajské služby či pololegálne prostredie v oblasti ekonomiky a politiky.“
Riziko ich práce pre iné spravodajské služby či pokračovanie spravodajskej spolupráce s problematickými arabskými a africkými krajinami je veľké.
„Ak SIS získa informáciu, ktorú ste naznačili, je povinná nám ju poskytnúť. Myslím si, že existujú osoby, ktoré sú schopné konať a využívať bývalé kontakty a je veľmi pravdepodobné, že stále fungujú. Niektoré skupiny, ktoré na Slovensku pôsobia, sú dokonca známe. Je našou úlohou vyrovnať sa s týmto rizikom a riešiť ho.“
Myslíte si, že sa vám to podarí?
„Je to základným poslaním NBÚ a krajiny, ktorá sa chce stať členom NATO. Ak tieto štruktúry necháme fungovať, nemáme nárok.“
Aliancia asi neponechá kontrolu bezpečnostného rizika len na Slovensko. Určite už dlhšie testuje priepustnosť nášho systému utajovania informácií.
„Bolo by od NATO nezodpovedné voči vlastnej bezpečnosti, keby to nerobilo. Verím, že aliancia má veľmi dobré informácie o slovenských problémoch, aj o tom, či ich riešime, alebo neriešime. Je to odvrátená strana zrkadla, do ktorého sa nechceme pozerať. Vrátim sa k ceste do USA. Je naivné domnievať sa, že NATO alebo USA nemajú presné informácie o tom, ako prebieha privatizácia, ako sa rozhoduje o štátnych zákazkách, prípadne o iných výhodách spojených s finančným profitom. Snaha niektorých našich predstaviteľov presvedčiť, ako bojujeme proti korupcii, pôsobí niekedy až smiešne.“
Neuráža ich to?
„Na otvorenosť z našej strany nie sú zvyknutí. Ak chceme byť partnermi, otvorenosť musí byť. Je smiešne myslieť si, že veľké zahraničné firmy, ktoré poskytnú úplatok nášmu vysokému štátnemu funkcionárovi, o tom doma nepovedia, aj keď sa to udeje medzi štyrmi očami. Je známe, že vysokí predstavitelia našich ministerstiev si aj na oficiálnych zahraničných cestách pýtajú úplatky.“
Hovoríte o korupcii, výsledkom vašich previerok môže byť aj znefunkčnenie niektorých ministerstiev a úradov. Počítate s tým?
„Nie sme tu na to, aby sme rozmýšľali, či ministerstvo, alebo nejaký úrad budú funkčné. Ak je úrad skorumpovaný, je záležitosťou politickej reprezentácie, aby problém riešila. NBÚ nebude brať ohľad na žiadne výnimky.“
Myslíte si, že nám aliancia bude poskytovať všetky informácie, alebo ich vzhľadom na obmedzenú dôveru môže selektovať?
„Každý vzťah je otázkou dôvery. Keď bude menšia, bude menej závažných informácií. Hovoriť pravdu je základný predpoklad dôvery. Nie je to však len problém Slovenska. Jednoducho klamať sa v dobrej spoločnosti nesmie.“
Bude mať Slovensko v roku 2002 dostatok oprávnených osôb na styk s tajnými materiálmi? Česi mali problém.
„Česi sa snažili všetky osoby preveriť okamžite a doteraz nemajú dostatok oprávnených osôb. My sme sa rozhodli pre funkčnejší model. Kritériá budeme pritvrdzovať v dvoch fázach. Do roku 2003 budú platiť osvedčenia podľa starého zákona, ale, samozrejme, máme možnosť kedykoľvek oprávnenie odobrať. Je prosto fakt, že nie sme okamžite schopní preveriť 15–20-tisíc ľudí, s ktorými sa počíta.“
Nie je riziko, že ľudia preverení podľa starého zákona nebudú spĺňať prísne kritériá?
„Samozrejme, ale budeme to riešiť. Na naše lustračné miesta pošleme zoznam všetkých držiteľov oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a požiadame ich, aby nás oboznámili s akoukoľvek informáciou, ktorá má súvis s bezpečnostným rizikom. Súhlasy budeme okamžite odoberať. V priebehu troch rokov by mal mať každý pracovník v štátnej správe novú previerku.“
Na Slovensku je množstvo rizikových ľudí, ktorí stále pracujú s tajnými informáciami.
„Je ich veľa, ale predpokladám, že v najbližších mesiacoch prídu o svoje poverenie.“
Má aj váš úrad v stave bývalých príslušníkov ŠtB?
„Jedného, kryptológa profesionála. Žiadny iný príslušník nebol ani nebude prijatý.“
Vznik NBÚ v Českej republike sprevádzal škandál spojený so zásahom tajnej služby a infiltráciou do bezpečnostného úradu. BIS zasa obvinila úrad z predaja previerok úradníkom a z korupcie. Aké sú vaše vzťahy so slovenskými spravodajskými službami?
„Pre Česko je to veľmi nepríjemné, pretože to znižuje jeho dôveryhodnosť k partnerom v NATO. Som presvedčený, že na Slovensku sa to nestane. Nie je tajomstvom, že som pracoval v SIS a môj vzťah k jej vedeniu je veľmi korektný. Pána Mitra považujem za garanta odbornosti a nezávislosti slovenskej spravodajskej služby.“
Je problém pre ľudí pracujúcich v agentúrnych sieťach zaplatiť si previerku?
„Som presvedčený, že to možné nebude. V konečnom dôsledku bude rozhodovať riaditeľ NBÚ, ktorý bude mať všetky podstatné informácie. Preto je dôležité, aby riaditeľ bol kompetentnou a nezávislou osobou.“
Kto preverí riaditeľa?
„Previerka by mala predchádzať vymenovaniu. V mojom prípade sa tak nestalo, lebo NBÚ ešte neexistoval. Keby som však nebol prijateľný, neodporučila by ma SIS a ostatné bezpečnostné inštitúcie. Dôležitá je aj dôvera zahraničných inštitúcií.“
Nehrozí riziko, že NBÚ by mohol byť zneužitý?
„Samozrejme, o politických rizikách nemusíme dlho rozprávať. Systém nie je možné zabezpečiť takými mechanizmami, ktoré by absolútne vylučovali možnosť zneužitia. Riziko tu je a je obrovské. Na NBÚ bude iste enormný tlak – politický, korupčný, klientelistický, ale aj spravodajský. Zatiaľ ho však ešte nepocítil.“
NATO a tajné služby majú informácie aj o našich ľuďoch. Budete ich využívať, resp. ponúkli vám ich?
„Pre mňa nie sú partnerom cudzie spravodajské služby. Spolieham sa na to, že SIS je kvalitná, moderná informačná služba s kreditom v zahraničí. Keď informácie dostane, môže ich poskytnúť NBÚ aj so zakrytím zdroja.“
Ako je to s prístupom Slovenska k pražskému archívu bývalej vojenskej kontrarozviedky a zväzkom ŠtB uložených v SIS? Budú využívané pri previerkach?
„Budeme sa snažiť získať plný prístup k týmto informáciám. Možno by nebolo zlé, keby sa zväzky dostali pod správu NBÚ. Sme schopní zabezpečiť prácu s týmito dokumentmi, prípadne nájsť vhodnú formu ich sprístupnenia verejnosti po odtajnení.“
A pražský archív?
„S českou stranou sa rokuje. Máme záujem o akúkoľvek informáciu, ktorá by nám umožnila kvalifikovane rozhodnúť.“
Poslanec Andrejčák upozornil v tejto súvislosti na možnosť spravodajských hier českých služieb.
„Česko je v NATO, Slovensko sa o vstup uchádza. Nemôžeme a priori pristupovať k informáciám od partnerov, o ktorých dôveru sa uchádzame, ako k dezinformácii. Je to základné nepochopenie toho, o čo sa usilujeme.“
Má Slovensko možnosť prispieť aj k širšej bezpečnosti?
„V USA som sa opýtal, ako môžeme byť nápomocní, napríklad v boji so svetovým terorizmom. Odpoveď bola zaujímavá. Zadržanie írskych teroristov naznačuje, že Slovensko je obľúbenou krajinou teroristických organizácií, takže v prvom rade pri výmene spravodajských informácií. Druhou oblasťou je obchod so zbraňami. Nemáme dobré meno, aj USA pripustili, že nám venujú v tomto smere osobitnú pozornosť. Veľmi negatívne sa vo svete zapisujeme tým, že naši obchodníci so zbraňami falšujú licencie, dodacie listy a ako priekupníci zabezpečujú svetové teroristické organizácie zbraňami a systémami. Našou prioritou by malo byť radikálne riešenie tohto problému.“
DANIEL VRAŽDA
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
