Laučík sa narodil 4. júla 1944 v Liptovskom Mikuláši (LM), tam aj zmaturoval na strednej priemyselnej škole stavebnej. Rok pracoval v stavebnom podniku Priemstav ako stavbyvedúci v Košiciach a Kopřivnici. Potom študoval na Pedagogickej fakulte v Martine a Banskej Bystrici slovenský jazyk a dejepis. Po skončení základnej vojenskej služby sa zamestnal ako učiteľ na Základnej škole v Liptovskom Mikuláši. Pre svoje politické postoje mal problémy so zamestnaním i s publikovaním. Od roku 1981 pôsobil ako učiteľ na Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Po novembri 1989 bol pracovníkom školskej správy, no po krátkom čase sa vrátil k pedagogickej činnosti. Od roku 1994 učil na Gymnáziu Michala Miloslava Hodžu v Mikuláši.
Do literárneho diania vstúpil ako príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci zbierkou Pohyblivý v pohyblivom (1968), ktorá je vyjadrením básnikovho znepokojenia nad stavom ľudskej civilizácie a hrozbou jej zániku. Podobne možno charakterizovať aj jeho druhú básnickú zbierku Sme príbuzní na začiatku (1970), ktorá je na jednej strane obrazom chaosu súčasného sveta, no zároveň apelom na možnosti každého jednotlivca pri ochrane základných ľudských hodnôt. Po takmer dvadsaťročnej nútenej prestávke vydal básnickú zbierku Na prahu počuteľnosti (1988). Zobrazil v nej rozporuplnosť našej prítomnosti plnej konfliktov, ktoré vznikajú vlastníckym a koristníckym prístupom človeka k prírode a k jej zákonitostiam. Rozsahom neveľká básnická zbierka Vzdušnou čiarou (1991) nadväzuje na predchádzajúcu knihu. Ešte výraznejšie sú v nej prítomné ekologické motívy, ktoré sú raz ľahko odhaliteľné, inokedy sa ozrejmujú len pri pozornejšom čítaní. V roku 1998 vydal ďalšiu zbierku básní Havránok, v ktorej sa vracia k našej prapodstate, k večným koreňom, k osvedčenému kolobehu prírody, k zaprášeným cestám, ktoré vedú, ale i mätú, a následnej ilúzii i dezilúzii z nich.
Informácie sú z archívu Gymnázia Michala Miloslava Hodžu Liptovskom Mikuláši.
