"Friedrich Schiller napísal svoju ódu An die Freude roku 1785, v šťastnom tvorivom období svojho života. Vyjadril v nej najlepšie city svojich súčasníkov a tí ju prijali za svoju. Keď si to uvedomil, poznamenal, že sa jeho básni 'dostalo tej cti, že sa stala v určitom zmysle ľudovou básňou'. K jej zľudoveniu iste prispelo aj to, že sa v nej pení víno a že sa pravdepodobne recitovala aj ako kolektívny prípitok do kruhu zomknutých priateľov. Najväčšieho uznania sa však báseň dočkala, odkedy sa spolu s Beethovenovou hudbou začala používať ako hymna Európskej únie," hovorí prekladateľ Ľubomír Feldek.
Práve hudba dostala Schillerove slová do povedomia más. Ludwig van Beethoven (1770-1827) ich použil v mohutnom Finále svojej Deviatej symfónie D mol . Skladateľ na svojom poslednom symfonickom diele pracoval desať rokov, pričom s myšlienkou zhudobnenia ódy na radosť sa pohrával už od mladosti. Na premiére skladby, 7. mája 1824 vo Viedni, vtedy už úplne hluchý Beethoven zaznamenal ovácie publika až keď ho jedna zo sólistiek obrátila čelom k divákom a uvidel nadšené tváre, vlajúce vreckovky a vyhadzované klobúky.
O najpopulárnejšej Beethovenovej symfónii sa ale medzi hudobníkmi viedli dlhé diskusie. Kritika smerovala predovšetkým na Finále so Schillerovou básňou, ktorému vyčítali monštruóznosť, banálnosť a náročnosť speváckych partov, ktoré sú z technického hľadiska písané skôr pre hudobné nástroje než ľudské hlasy. Slávny dobový skladateľ Luis Spohr sa dokonca vyjadril o záverečnej časti symfónie nasledovne: "Je taká obludná, nechutná a vo svojom ponímaní Schillerovej ódy do tej miery triviálna, že ešte stále nemôžem pochopiť, ako ju mohol napísať génius, akým bol Beethoven.Vidím v tom ďalší doklad, že Beethovenovi sa nedostalo estetického vzdelania a krasocitu."
Tieto slová nič nemenia na tom, že symfónia od roku 1842, keď ju v Drážďanoch uviedol Richard Wagner, patrí medzi najobľúbenejšie skladby pri slávnostných príležitostiach. Pre krajiny z bývalého socialistického tábora, ktoré sa stali súčasťou Európskej únie je len trochu pikantné, že ani nie tak dávno svoju druhú hymnu zvykli počúvať spolu s Internacionálou.
Radosť, dcéra rajských záhrad,
božská iskra, krásny plam,
blížime sa, v hlave závrat,
otvor nám svoj svätý chrám!
Tvoje čaro zviaže dávne
zväzky, ktoré rozbil čas.
Tam, kde tvoje krídlo mávne,
zbratajú sa ľudia zas.
ZBOR
Objímte sa, milióny,
splyňte v jednom bozku dnes!
Bratia, tam nad klenbou hviezd
náš nebeský Otec tróni.
Ten, čo s výhrou spokojný je,
keď si získal priateľa,
ten, čo s dobrou ženou žije,
nech sa pridá zvesela.
Aj ten, čo len v jednej duši
našiel pocit blízkosti!
Kto nenašiel, s plačom tuší,
že náš krúžok opustí.
ZBOR
Každý občan zemskej zóny
mal by ľuďom lásku niesť,
s ňou sa vzniesť ku klenbe hviezd,
kde tajomný Tvorca tróni.
Radosťou na svojej hrudi
príroda svet napája.
Zazrieš zlých aj dobrých ľudí
v jej ružových šľapajach.
Jej darom je bozk aj réva,
všetky tvory spriatelí.
Radosť splieta s červom červa.
Boha chvália anjeli.
ZBOR
Skláňate sa, milióny?
Nájsť ho chcete v prachu ciest?
Hľaďte tam, nad klenbu hviezd!
Tam náš veľký Tvorca tróni.
Radosť, to sú perá v stroji,
v prírode čo hýbe sa.
Radosť, radosť na orloji
sveta ženie kolesá.
Z pôdy vábi kvety jarné,
slnko dvíha nad obzor,
sféram vládne tam, kde márne
zrak upiera ľudský tvor.
ZBOR
Tak ako jej šťastné svety
letia krásnou výsosťou,
choďte, bratia, s radosťou
dobyť všetky svoje méty!
Z jej zrkadla žiari skvostný
úsmev pravdy na vedca
a na strmý končiar cnosti
mučeníka privádza.
Na slnečnej hore viery
zazrieme jej vlajku viať.
Praskol balvan z hrobu mieri
s anjelmi si zaspievať.
ZBOR
Pre lepší svet, milióny,
treba chrabro niečo zniesť.
Odmení to z klenby hviezd
veľký Boh, čo nad ňou tróni.
Bohom ťažko dá sa veliť.
Byť im roveň je však dosť.
Žiaľ a hlad sa budú deliť
s radostnými o radosť.
Zmizni hnev a zmizni pomsta!
Nepriateľ môj - si môj brat!
Nemusíš až do potomstva
ľútostivé slzy liať.
ZBOR
Knihu vín nech ľudia stratia!
K zmiereniu svet treba viesť.
Boh bude nad klenbou hviezd
súdiť naše súdy, bratia.
V džbánoch, v zlatej krvi hrozna,
nech sa radosť zapení
kanibal nech súcit spozná,
nádej nájde strápený!
Keď koluje plný kalich,
zdvihnime sa, bratia, z miest!
Dobro Ducha poďme chváliť
šumom vína k výškam hviezd!
ZBOR
Anjelský spev, hudba hviezdna
zazvučia mu na počesť.
Nech letí ku klenbe hviezd
chvála za tú Radosť bez dna!
Pomoc dá, kde krivda vzniká,
odvahu, keď príde strach,
pravdu aj pre protivníka,
večnú stálosť v prísahách.
Aj pred kráľom vzpriami telo,
aj v zlej chvíli príde vhod.
Vavrín má pre dobré dielo,
prísny ortieľ pre podvod.
ZBOR
V pevnom kruhu, v bratskom cite
sľúbte si na svoju česť
pred Bohom nad klenbou hviezd,
že sa nikdy nezradíte!
Freude, schöner Götterfunken,
Tochter aus Elysium,
Wir betreten feuertrunken
Himmlische, dein Heiligtum!
Deine Zauber binden wieder,
Was der Mode streng geteilt;
Alle Menschen werden Brüder,
Wo dein sanfter Flügel weilt.
CHOR
Seid umschlungen, Millionen!
Diesen Kuss der ganzen Welt!
Brüder! Überm Sternenzelt
Muss ein lieber Vater wohnen.
Originál partitúry Deviatej symfónie je dielom Beethovenovho opisovača nôt, ktorý ho napísal podľa skladateľových poznámok. Beethoven potom ešte dopisoval zmeny týkajúce sa hudby, i rozhorčené poznámky na adresu opisovača. Na obrázku vidíte fragment z Finále, keď začína spievať zbor "Objímte sa milióny" (Seid umschlungen Millionen).
Kompletný 575-stranový záznam partitúry symfónie bol minulý rok vydražený v aukčnej spoločnosti Sotheby's a zaznamenal rekord v predajnosti rukopisov hudobných skladieb - nakoniec bol odklepnutý neznámemu kupcovi za 2,13 milióna britských libier. "Rukopis ponúkla do dražby charitatívna nadácia. Získaná suma sa použije na podporu hudobníkov a skladateľov v Nemecku a inde na svete," povedal pre agentúru Reuters Dr. Stephen Roe zo Sotheby's. (her)
