Na stretnutiach premiérov býva často veľmi veselo. Zľava Péter Medgyessy (Maďarsko), Marek Belka (Poľsko), Mikuláš Dzurinda a Vladimír Špidla (Česko). FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
V Kroměříži opäť zaznelo niekoľko dobrých nápadov, ako vo V 4 spolupracovať. Nezaznelo nič nové
Na včerajšom summite v Kroměříži štyria premiéri opäť všetkých, možno aj sami seba, presviedčali, že pokračovanie visegrádskej spolupráce má ešte stále zmysel. Stále väčšie pochybnosti o budúcnosti V 4 po naplnení integračných cieľov Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska nevyvrátili. Podobne ako v posledných rokoch zdôrazňovali nutnosť konkrétnych projektov a konkrétnej náplne spolupráce, väčšinou však iba opakovali staré heslá.
Pochybnosti sa, samozrejme, netýkajú samotnej spolupráce stredoeurópskych národov a štátov. Jej potreba je samozrejmá. Neistotu vyvoláva inštitucionálna spolupráca V 4, ktorej hlavným prejavom sú stretnutia vysokých visegrádskych politikov. Už roky v srdečnom duchu, ale bez zjavných a praktických výsledkov, ktoré by odôvodnili ich náklady.
Hlavným cieľom tejto spolupráce pri jej vzniku v roku 1991 bolo odlíšiť tri, neskôr štyri stredoeurópske krajiny od postkomunistickej šedej zóny a pomôcť ich skorej euroatlantickej integrácii. Tento cieľ okorenili dobre znejúce a dokonca ani nie nepodložené argumenty o spoločnej stredoeurópskej identite či historickom osude.
Po obnovení visegrádskej spolupráce v roku 1998 sa základná úloha nemenila. V 4 vtedy najviac potrebovalo Slovensko, ktoré v integrácii zaostávalo najviac.
Integračné ciele sa teda naplnili. "Stále sa objavujú desiatky dôvodov na ďalšiu spoluprácu," tvrdil napriek tomu hostiteľ summitu, český premiér Vladimír Špidla, podľa ktorého musí V 4 pokračovať. Má pravdu v tom, že na spoluprácu strednej Európy je možné nájsť oprávnené dôvody kedykoľvek. Problém je niekde inde.
Azda okrem jedinej položky, visegrádskeho fondu (a ten aj politici spomínajú najradšej), sa totiž doteraz všetky plány a vzájomné záväzky, ktoré mohli zabezpečiť praktický prínos V4, nenapĺňali. Dlhé roky sa vlády zhodovali, že je potrebné vystupovať v prístupových rokovaniach s úniou v niektorých otázkach spolu, s väčšou váhou a tým pravdepodobne aj úspešnejšie. V praxi to však nefungovalo.
Každá krajina presadzovala svoje vlastné záujmy a aj v prípade tých, ktoré boli spoločné, snažila sa vyjednať pre seba čo najlepšie podmienky aj na úkor ostatných. Podobne zatiaľ končia aj ostatné spoločné visegrádske projekty, od rozvoja dopravnej infraštruktúry po spoločnú, a tak aj ekonomicky výhodnejšiu modernizáciu zbraní, zdedených z komunistického obdobia. Ak vôbec prekročili úroveň nezáväzných úvah, nakoniec sa vždy ukázalo, že vzájomná podobnosť týchto štátov napríklad znamená aj to, že si vzájomne konkurujú pri zaisťovaní svojich potrieb a že nakoniec je košeľa vždy bližšia ako kabát.
V Kroměříži včera opäť zaznel rad dobrých, prirodzených aj keď dosť nekonkrétnych a heslovitých nápadov, ako vo V 4 spolupracovať. Nezaznelo nič nové, čo by mohlo byť vnímané ako záruka toho, že opäť nezostane pri nápadoch a heslách a na ďalšom summite pri vzájomnom spokojnom potľapkávaní sa politikov, ako si pekne rozumejú. A takýto inštitucionálny Visegrád je žiaľ zbytočný.
Autor: Kroměříž
