Moja Veronika je žena, po akej túži každý chlap. Pekná, milá, rozumná. Len to jej nakladanie s peniazmi! Stokrát som jej vysvetľoval, že podľa toho, kam peniaze uložíme, delia sa na aktíva a pasíva. Peniaze - aktíva sa množia, zarábajú nám zisky. Pasíva sú kameň zahodený do vody - niečo si za ne kúpime a to sa potom už len ničí a starne - žiadny finančný prínos. Ale tieto životné múdrosti ju zjavne nijako hlbšie nepoznačili. Vždy keď sme mali trochu väčšie úspory - poď ho nakupovať topánočky, kabelôčky, alebo meniť zariadenie v byte!
"Poklad môj najdrahší," hovoril som jej, "načo by ti bola tá nová komoda?"
"Nemám kam ukladať uteráky," vysvetľovala mi ona nástojčivo.
"Ulož ich do skrine. Musíme myslieť na budúcnosť, za tie peniaze si môžeme obstarať niečo užitočnejšie," pohladkal som ju po líčku.
"Tak kúpme aspoň novú chladničku, tá stará už dosluhuje. To je dosť užitočné, nie?" - skúšala ďalej moja drahá.
"Možno dosluhuje, ale ešte nedoslúžila. Ty mi nerozumieš. Keď vravím "užitočné", myslím tým niečo, čo sa bude úročiť. Napríklad podielové listy."
"A čo tvoj nový notebook? To nie je pasívum?"- nevzdávala sa.
"Nie, srdiečko, nie je. Keby som sa s ním hral, bolo by to pasívum. Ale ja s ním pracujem. Čím lepšia komunikácia, tým viac obchodov. Čím viac obchodov, tým viac peňazí."
Vždy som ju nakoniec presvedčil, ale videl som, že s tým nie je spokojná. A vždy sa znova a znova usiluje hromadiť v našom byte pasíva. Skrátka - odmietala myslieť ekonomicky.
Zmena však nastala, keď moja Veronika zmenila zamestnanie. Začala pracovať ako predajca u distributéra pánskych a dámskych odevov. A napriek jej neekonomickému mysleniu jej predaj týchto pasív išiel veľmi dobre. Asi po mesiaci priniesla domov za náruč plných nákupných tašiek. Vyzeralo to, že niekde zohnala celú jarnú kolekciu od Versaceho. Na moje zhrozené protesty mi odpovedala :
"Poklad môj najdrahší, potrebovala som už niečo cool na seba. Pri mojej práci je imidž veľmi dôležitý. Čím atraktívnejší imidž, tým viac obchodov. Čím viac obchodov, tým viac peňazí."
Proti tomuto odôvodneniu sa nedalo nič namietať. Moja vlastná teória mi zhorkla na jazyku. Ale len na chvíľu, hneď som to prehltol. Bol som rád, že moja snaha nebola márna a moja žienka pochopila hlavnú myšlienku mojich prednášok. Aj keď trochu ináč, než som si pôvodne predstavoval. Ostávalo mi dúfať, že si časom nájde inú záľubu.
Prehltávať som však musel ešte všeličo. Náušnice, prívesok a prsteň z bieleho zlata. Konzultácie s vizážistom. Účty za kaderníčku a kozmetičku. Jej imidž sa stával takpovediac nepriestrelný. Keď pred týždňom začala chodiť na masáže a do sauny, nevydržal som a opýtal som sa jej, ako jej to pomáha pri práci. Odpoveď mala hneď po ruke:
"Akože ako? V saune a na masážach sa zregeneruje telo. A kto je zregenerovaný, je sebavedomý a plný chuti do práce. Je to jasné aktívum, srdiečko!"
Začal som tušiť, že som stvoril monštrum. Ale snáď sa mi ju ešte podarí vhodne usmerniť nevtieravými radami.
Včera som to vzdal. Moja drahá priniesla domov podväzkový pás a čipkovú podprsenku. Opýtať sa jej, či je to aktívum alebo pasívum som nemal odvahu.
Fero Balaj
