u kvalitou predložených ponúk a neprimeranou cenou za prevádzkovanie registra.
V poradí tretie výberové konanie v júni 2003 sa skončilo úspešne a jeho víťazom sa stala spoločnosť
CCB - Czech Credit Bereau, a. s., ktorá vyhrala aj tender z roku 2001 a spravuje podobný register aj v Českej republike. Fyzické naštartovanie a prevádzkovanie úverového registra treťou osobou však umožnila až novela zákona o bankách, platná od začiatku tohto roka. Na Slovensku bude register prevádzkovať nový subjekt Slovak Banking Credit Bereau, s. r. o. (SBCB). Prevádzkovateľ založený Slovenskou sporiteľňou,
Tatra bankou a VÚB chce register spustiť v septembri tohto roka.
Poskytovateľom informačného systému je jeden z akcionárov CCB, taliansky CRIF, ktorý sa, rovnako ako v Česku, bude podieľať aj na konečnom spracovávaní dát. Údaje o slovenských dlžníkoch, tak ako o českých, sa teda budú spracúvať v Taliansku.
Päťdesiat údajov o klientovi
Pri spustení by mal register obsahovať okolo 150 tisíc otázok na klientov. V priebehu troch rokov sa očakáva strojnásobenie dopytov. O každom klientovi by mal register evidovať takmer 50 údajov. Tie sa budú týkať, predovšetkým výšky jeho úverovej zaťaženosti, platobnej disciplíny či formy zabezpečenia. "V žiadnom prípade však nebudeme vidieť, koľko úverov si kto od ktorej banky zobral. Budeme mať k dispozícii len konečné číslo," upresňuje Jaroslav Packa z odboru úverovej kontroly Tatra banky a dodáva, "register bude zo zákona obsahovať údaje o všetkých úveroch poskytnutých do konca minulého roka.
Na úvery poskytnuté od januára je už potrebný súhlas klienta". Dať súhlas na poskytnutie údajov by však malo byť v záujme
klienta. Ak bude svoje úvery splácať včas výstup z registra bude jeho najlepšou vizitkou, v prípade nesúhlasu klienta so spracovaním jeho údajov ho však banky nemôžu sankcionovať. Údaje o disciplíne klientov sa budú v registri viesť ešte päť rokov od splatenia záväzkov.
Výhody pre klientov, aj pre banky
Bankám by mal úverový register uľahčiť hodnotenie žiadateľa
o úver a zjednodušiť rozhodovací proces pri schvaľovaní nových pôžičiek. "Klienti, ktorí si riadne a včas splácajú svoje záväzky, majú záruku v registri, že banky budú o ich záväzky súťažiť," približuje výhody registra pre klientov Mário Dorsc, vrchný riaditeľ retailového bankovníctva VÚB. "Veríme, že banky budú poskytovať ešte viac úverov ako dnes, rýchlejšie ako dnes a jednoduchšie ako dnes. Očakávame, že vzrastie aj záujem klientov o úvery," dopĺňa výhody registra Štefan Máj, podpredseda predstavenstva Slovenskej sporiteľne. "Spotrebné úvery sme doteraz robili
do 24 hodín, možno ich vďaka registru vybavíme na počkanie za pol hodiny," predpovedá.
Klesajúci podiel klasifikovaných úverov
"V krajinách západnej Európy, v USA alebo Japonsku sú úverové registre štandardne využívané a objem klasifikovaných úverov sa po ich zavedení znížil z desiatich percent na tri," približuje ďalší prínos registra Jaroslav Packa z Tatra Banky. Štefan Máj vidí výhody sledovania úverového rizika aj v tom, že bankám umožní lepšie vytvárať opravné položky k úverom, môže klesnúť potreba ich tvorby a bankám sa znížia náklady. Vzniknú tak zároveň predpoklady na to, aby banky dobrú úverovú históriu klienta zahrnuli do výpočtu ceny úveru. "Bude však vecou obchodnej politiky jednotlivých bánk, či to v cene pôžičiek zohľadnia," konštatuje zástupca Slovenskej sporiteľne.
Informácie pre banky, aj pre klientov
Aktualizácia databázy bude prebiehať mesačne a slovenské banky pri nej budú komunikovať s SBCB, ktorá údaje posunie hromadne talianskej spoločnosti CRIF. Na SBCB sa budú banky obracať aj v prípade, ak budú žiadať o výpis z registra. To budú môcť len za predpokladu, že banka už bude rokovať s klientom o poskytnutí úveru. Výška poplatku za dopyt z registra bude pre všetky banky rovnaká a určí ju exponenciálna funkcia. "Cena je zhora limitovaná a zároveň banka, ktorá má najviac dopytov, môže platiť maximálne o 10 eurocentov menej, ako je priemerná cena," uviedol Mário Dorsc. Hodnota registra bude podľa neho v tom, ako často bude využívaný. Pri predpokladanom využívaní registra v prvom roku (150-tisíc dopytov) by sa mal poplatok za jeden výpis pohybovať okolo 1,5 eura. "V ďalších troch rokoch sa zrejme počet otázok strojnásobí," dodáva.
O vlastný výpis z úverového registra bude môcť požiadať aj každý občan, ktorý má nejaký úverový vzťah s bankou. Poplatok za tento typ výpisu banky zatiaľ nestanovili. "S najväčšou pravdepodobnosťou však bude podobný alebo ešte nižší ako v Česku," odhaduje
J. Packa. U našich susedov môžu klienti bánk získať jeden výpis ročne zadarmo, za ďalší zaplatia 100 českých korún. Na dodanie výpisu treba čakať do 30 dní.
Očakávajú aj ostatných
Po začatí činnosti registra ho budú mať možnosť používať aj iné banky a pobočky zahraničných bánk, čo umožní znížiť riziko poskytnutia zlých úverov a vzniku nedobytných pohľadávok. "Podľa neoficiálnych informácií sa chcú pripojiť všetky retailové banky," približuje záujem J. Packa.
Podľa týždenníka Trend sa do registra mieni zapojiť aj UniBanka a ČSOB, ktoré s najväčšími bankami spolupracovali na jeho príprave, neskôr však z projektu vystúpili. "Zo za-čiatku sa ťažko hľadal konsenzus medzi jednotlivými partnermi ohľadom fungovania celého systému. Zdalo sa nám jednoduchšie, aby sa na systéme fungovania registra dohodli najskôr najväčšie banky na trhu," vysvetľuje hovorkyňa UniBanky Katarína Ševčíková. Ako dodáva hovorkyňa ČSOB v SR Marta Krejcarová, jej banka nepokračovala v projekte, pretože potrebovala viazať svoje kapacity v urgentnejších projektoch na Slovensku. UniBanka zrejme počká až na spustenie registra a pridá sa až po jeho overení v praxi. ČSOB vstúpi do hry do septembra. Zámer participovať na fungovaní registra potvrdili Trendu aj OTP Banka Slovensko, Istrobanka, Ľudová banka a všetky tri stavebné sporiteľne. Predbežne aj HVB Bank Slovakia.
Podľa Štefana Mája by zástupcovia bankového sektora boli radi, keby sa register rozšíril aj o mobilných operátorov, lízingové spoločnosti, spoločnosti splátkového predaja a iné subjekty. "Register by tak nadobudol väčšiu kvalitu," uviedol.
Pozitívny postoj má k prevádzkovaniu registra aj Národná banka Slovenska. Ako uviedol jej hovorca, Igor Barát: "NBS vytvorenie tohto registra veľmi víta a verí, že prispeje k zníženiu rizika v oblasti poskytovania úverov." Erika Remeňová
