Peňažný trh predstavuje systém umožňujúci presun krátkodobých peňažných prostriedkov. Je to mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa držitelia prechodných peňažných hotovostných prebytkov konfrontujú s držiteľmi prechodných hotovostných nedostatkov - deficitov. Základnou funkciou peňažného trhu je umožniť presun týchto peňažných prostriedkov medzi týmito skupinami tak, aby bolo umožnené vzájomné vypožičiavanie a zabezpečiť ich optimálne využitie s ohľadom na tri základné ekonomické kritériá - riziko, likviditu a výnosnosť. Peňažný trh plní funkciu sprostredkovania krátkodobých peňažných prebytkov medzi vládou, finančnými inštitú-ciami (v rámci toho i bankami) a podnikateľským sektorom.
Samotná existencia a potreba peňažného trhu je spojená s tým, že vo väčšine subjektov pôsobiacich na tomto trhu sa len zriedkavo dostávajú príjmy a výdavky do rovnováhy. Vláda si na peňažnom trhu obstaráva peňažné prostriedky na krytie krátkodobého deficitu štátneho rozpočtu, kedy vydáva štátne cenné papiere, avšak v období, kedy sú vyberané dane, sú vlády obvykle zaplavené peňažnými prostriedkami, ktoré ďaleko presahujú ich okamžité hotovostné potreby. V tomto období vstupuje vláda na trh ako investor a nakupuje štátne pokladničné poukážky, bankové depozity a iné finančné aktíva. Tiež firmy majú svoje príjmy od zákazníkov v určitý časový okamžik, zatiaľ čo hotovosť na pokrytie prevádzkových nákladov vynakladajú v iné časové okamihy. Hotovostné deficity privá-dzajú firmu na stranu dlžníkov, kedy táto vyhľadáva iné inštitúcie s prechodnými hotovostnými prebytkami. Držanie nevyužitých hotovostných prebytkov je nákladné, pretože nadmerné rezervy prinášajú malé alebo žiadne výnosy. Peňažný trh slúži na preklenutie medzery medzi príjmami a výdavkami peňažných prostriedkov, pokrýva hotovostné deficity krátkodobými pôžičkami v prípade, kedy aktuálne výdaje prevyšujú príjmy a poskytuje investičnú možnosť na získanie určitého úrokového výnosu pre tých, ktorých aktuálne príjmy prevyšujú výdavky.
Peňažný trh je veľmi široký s veľkým objemom transakcií, čo znamená, že môže absorbovať veľký objem transakcií s veľmi malým vplyvom na ceny cenných papierov a úrokové sadzby. Z globálneho hľadiska to je jeden z najefektívnejších trhov na svete vôbec, ktorý obsahuje ohromnú sieť dealerov cenných papierov, veľkých bánk a maklérov s peňažnými prostriedkami, ktorí sú v neustálom kontakte a využívajú akúkoľvek možnosť na výhodný obchod. Tento trh je ovládaný aktívnymi obchodníkmi, ktorí neustále sledujú obrazovky svojich počítačov a hľadajú príležitosť pre arbitráž peňažných prostriedkov.
Základom tohto trhu je rýchlosť, pretože peniaze sú vysoko nestálou komoditou. Preto je väčšina obchodov medzi obchodníkmi uzatváraná behom pár sekúnd alebo minút a platby sú realizované takmer nepretržite. Neexistuje tu žiadna centralizovaná obchodná aréna, ako v prípade kapitálového trhu (burza). Jednotliví účastníci uzatvárajú svoje obchody prostredníctvom telefónu. Každý premeškaný deň v prípade veľkého balíka peňazí znamená stratu úrokových výnosov. Jednotlivé transakcie na peňažnom trhu predstavujú ohromné množstvá peňažných prostriedkov. Väčšina obchodov je v hodnotách miliárd korún. Z tohto dôvodu je peňažný trh považovaný za veľkoobchodný trh s peňažnými prostriedkami.
Na peňažnom trhu pôsobí niekoľko typov subjektov:
- komerčné banky a iné finančné inštitúcie,
- špecializované sprostredkovateľské spoločnosti,
- centrálna banka,
- vláda na všetkých stupňoch, miestne samosprávne orgány,
- podniky.
Komerčné banky spolu s finančnými inštitúciami obchodujú s nadbytočnými peňažnými prostriedkami alebo s krátkodobými cennými papiermi. Obchodné (komerčné) banky ako finanční sprostredkovatelia si na peňažnom trhu vypožičiavajú krátkodobé zdroje vo forme vkladov a úverov od skupiny prebytkových subjektov a zároveň ich požičiavajú vo forme krátkodobých úverov skupine deficitných ekonomických subjektov. Touto činnosťou sledujú dosahovanie zisku na základe úrokovej marže - t. j. rozdielu úrokovej miery, za ktorú si banka pe-niaze požičia a za ktorú tieto peniaze požičiava ďalej.
Okrem úverových obchodov komerčné banky aktívne uskutočňujú aj investičné obchody. V rámci investičného bankovníctva nakupujú krátkodobé cenné papiere, napríklad štátne pokladničné poukážky. Obchodujú s nimi na vlastný účet, aj na účet svojich klientov.
Najdôležitejšiu úlohu na peňažnom trhu zohráva Národná banka Slovenska. Jej úlohou je riadiť likviditu celého bankového sektora a určovať úroveň úrokových sadzieb. Centrálna banka má dôležitú verejno-politickú funkciu pri udr-žiavaní zdravého bankového a finančného systému krajiny zabezpečovaním stability meny, kontrolou množstva peňazí v obehu a disponibilného kapitálu v ekonomike. Zvyčajne neprichádza do styku s verejnosťou. Komunikuje predovšetkým s komerčnými bankami a dílermi cenných papierov a usmerňuje ich stanovovaním pravidiel ich činnosti, čím uskutočňuje svoju politiku cieľovo orientovanú na hlavné ekonomické ukazovatele.
Centrálna banka politikou na peňažnom trhu konkrétne ovplyvňuje:
- objem a mieru rastu peňažnej zásoby ekonomických subjektov,
- dostupnosť a náklady na získanie úveru, cenu peňazí,
- trhovú hodnotu cenných papierov,
- očakávania verejnosti vo vývoji podmienok na peňažnom trhu.
Ako veriteľ poslednej inštancie poskytuje likvidné peňažné prostriedky finančným inštitúciám na pokrytie ich krátkodobých hotovostných deficitov. Pre podnikateľskú sféru má dôležitý význam utváranie podmienok na plynulé fungovanie a zdokonaľovanie platobného mechanizmu v ekonomike.
ĽUBOMÍR HREHOVČÍK
3L Investment Partners, s.r.o.
