Známy slovenský autor sa narodil 30. marca 1926 v Dolnej Strede pri Seredi. Po skončení štúdií pôsobil ako redaktor vydavateľstiev Kniha a Slovenský spisovateľ. Pôsobil vo viacerých funkciách Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1977-1984 bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ.
Debutoval v roku 1947 zbierkou teisticko-spiritualistických básní Anjeli. V ďalšej knihe veršov Plebejská košeľa sa prezentoval ako básnik silného sociálneho cítenia. K novému spoločenskému poriadku a jeho ideológii sa prihlásil v poéme Spievajúce srdce. Kniha básní Ozbrojená láska z roku 1953 je vyjadrením autorovho odporu voči hrozbe vojnového konfliktu. V zbierkach Neumriem na slame a Archimedove kruhy rozvinul básnický program, občiansky angažovaného básnika do filozoficko-meditatívnych polôh. Poéma Vzbúrený Jób z roku 1960 je materialistickou polemikou s kresťanskou pokorou voči osudu. Zbierka Tŕpky, ktorá vyšla o tri roky neskôr, je básnickou kritikou negatívnych spoločenských javov, ktoré sa nedarilo odstrániť ani spoločnosti hlásajúcej sociálnu rovnosť. Poukazovaním na nedorozumenia a konflikty vo vzťahu muža a ženy sa vyznačuje básnická skladba Appassionata. Tento motív je rozvinutý aj v knihe veršov Útek za Orfeom. Básnická zbierka Trinásta komnata z roku 1975 je poetickou rekapituláciou predchádzajúcej tvorby a tematickým návratom ku koreňom domova a mladosti. Kniha Posledná prvá láska je reflexiou ľúbostných motívov, zbierka Úzkosť zas politicko-reflexívnou poéziou. Básnické pásmo Nárek z roku 1987 má charakter intímnej lyrickej výpovede, podnietenej individuálnym prežitím subjektívneho nešťastia. Aktuálne dobové témy rezonujú v Mihálikovej zbierke satirickej poézie Impertinencie a iné smútky. Podobných charakterom sa vyznačuje aj kniha básní Pakľúčová dierka. Monotematicky komponovaná zbierka Velebný pán z Maduníc, z roku 1990, je básnickým i občianskym holdom bardovi slovenskej poézie Jánovi Hollému. Básnická skladba C.k.musicus Mozart z roku 1992 je zas poctou W.A.Mozartovi. Zbierkou básní Rodisko (1996) tematicky nadviazal na tvorbu zo 60.rokov.
Jeho tvorba bola ocenená mnohými literárnymi a spoločenskými uznaniami.
Výbery z Mihálikovej básnickej tvorby vyšli vo vyše 20 knihách, dvoch českých vydaniach. Umelec sa venoval aj prekladu z antickej, gréckej a rímskej literatúry, (Sofokles, Aristofanes, Ovídius, Saphó) ako aj z klasickej a novodobej poľskej poézie (Tuwim). Výber z jeho prekladateľského diela vyšiel pod názvom Preklady v roku 1979.
Mihálik sa angažoval aj v spoločenských funkciách. V rokoch 1969-1971 bol predsedom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR.
*zč rč
