STARÉ HORY – Marec je mesiacom, keď jeleň európsky zhadzuje svoju mužnú ozdobu – parohy. Hneď nato mu však začnú rásť nové.
Ako povedal pracovník Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslav Saniga, parohy rastú jeleňom zo škáry v lebke a tvorí ich kosť. Vývin a ich „výmena“ je pre organizmus jeleňa veľmi zložitým fyziologickým procesom a súvisí s hormonálnou činnosťou pohlavných orgánov. Kmeň parohu vyrastá obalený lykom, pod ktorým dodávajú krvné cievy do parohovej hmoty vápenné soli. Tie spôsobia, že paroh po dorastení stvrdne.
Vyživovanie parohov prúdením krvi sa po ich dorastení zastaví, pretože koža (odborne nazývaná lyko) na nich odumrie. Jelene sa potom odumretého lyka zbavujú tzv. vytĺkaním, keď si parohy ošuchujú o kríky alebo o konáre stromov. V strednej Európe to býva v júni až júli, keď jeleňom nové parohy úplne dorastú. A tak v období jeleních pytačiek, ktoré sa odohrávajú v septembri až októbri, sa jelene môžu popýšiť už novou parohovou ozdobou.
Počas ruje je parožie nielen okrasou zástupcov silnejšej polovičky jelenieho rodu v očiach ich nežnejších polovičiek, ale aj zbraňou v častých vzájomných súbojoch. V jeleních ruvačkách nejde obyčajne o klanie na život a smrť, ale skôr o akýsi rituálny súboj, predvádzanie sa. Výskumy hovoria, že iba vo veľmi málo prípadoch sa súboj o kráľa rujoviska pre jedného z aktérov skončí tragicky. (tasr)
