Skupina Rammstein. FOTO – UNIVERSAL

Vo svete hudby nie je častým úkazom, aby sa americkému publiku vo veľkom zapáčili nejakí po nemecky spievajúci interpreti. Pamätníci si možno spomenú na Falka, Nenu, poprípade Kraftwerk a súčasným mládežníkom určite ako prvý napadne Rammstein – kapela, ktorú do USA priviedol režisér David Lynch, keď dve jej piesne zaradil na soundtrack k filmu Lost Highway.

Stalo sa tak v čase, keď Rammstein vďaka albumom Herzeleid a Sehnsucht úspešne prerazil hranice rodného Nemecka, predával státisíce nosičov po celej Európe a zbieral zlaté platne všade, kam prišiel. O niečo neskôr sa mu s pesničkou Stripped podarilo dostať na prominentnú poctu tvorbe Depeche Mode s názvom For The Masses a spolu s Korn či Limp Bizkit sa zúčastnil na bohato navštevovanom a zároveň nanajvýš kontroverznom koncertnom turné Family Values.

Mutter fanúšikov nesklame

Napriek tomu, že od vydania albumu Sehnsucht takmer neustále putoval svetom, predvádzajúc nadšeným davom bombastickú koncertnú šou s množstvom vizuálnych efektov, verní fanúšikovia sa už netrpezlivo dovolávali nových pesničiek. Potešili sa pred niekoľkými mesiacmi, keď sa do sveta dostal pilotný singel Sonne doplnený skvelým snehulienkovským videoklipom a potešia sa ešte viac 2. apríla, v deň oficiálneho vydania albumu Mutter.

A ten ich rozhodne nesklame. Tvrdé gitarové riffy kombinované s množstvom industriálnych zvukov vytvárajú dostatočne typickú atmosféru, a hoci v celej tej nanajvýš melodicky poňatej temnote možno tušiť efektne vykalkulovanú prítulnosť k aktuálnym módnym – a teda aj dobre predajným – trendom, predsa len si Rammstein s prehľadom zachoval vlastnú tvár. Oproti obom predchodcom je nový album z hudobnej stránky o niečo žánrovo pestrejší a sympatické je aj množstvo prekvapení, ktoré v sebe jednotlivé skladby skrývajú. Zatiaľ čo našinec sa spoľahne na single, ktoré sa k nemu dostanú z rádií a televízií, v po nemecky hovoriacich krajinách sa môže hitom pokojne stať ktorákoľvek z jedenástich pesničiek.

Dôraz aj na vizuálnu stránku

Ako je už zvykom, a vidieť to bolo napríklad aj na predminuloročnom koncertnom videozázname Live aus Berlin, dáva si Rammstein mimoriadne záležať aj na vizuálnej stránke prezentácie svojej hudby. Tých, ktorí ocenili artwork obalu platne Sehnsucht, určite poteší aj Mutter, teda pokiaľ je vhodné hovoriť o potešení pri pohľade na hlavy a telá členov kapely dokonale naaranžované do pozícií mŕtvol naložených vo formaldehyde. Rammstein očividne rád využíva všetky dostupné prostriedky na provokovanie rigoróznych strážcov tých „pravých morálnych hodnôt“ a zdá sa, že s novým obalom sa mu to opäť podarí mierou vrchovatou. Hneď na prednú stranu umiestnil detailnú fotku rovnako „zakonzervovaného“ nenarodeného dieťaťa, vďaka čomu je na najlepšej ceste k podobnému škandálu, ako vyvolal obrázok ukrižovaného embrya na obale singla Disposable Teens z dielne umelecky spriazneného Marilyna Mansona. Podobné extrémizmy však rozhodne patria k žánru a navyše sami ich autori priznávajú, že ich rozhodne treba brať so značnou dávkou čierneho humoru a nadhľadu.

Taký istý odstup sa patrí zachovať aj pri vnímaní zdanlivo zvrhlých textov a vlastne aj pri posudzovaní všetkého, s čím sa Rammstein snaží osloviť rozrastajúce sa masy fanúšikov. Jeho hudba je v podstate celkom slušný popík predstavujúci hodnotnú alternatívu toho, čo väčšinu roka kraľuje hitparádam hranosti a predajnosti. Album Mutter sa k nám dostane v distribúcii Universalu.