a iné drobnôstky v exkluzívnej K. Gallery.
Fera Guldana netreba kultúrnej verejnosti predstavovať. Vzdelaním stavbár (absolvent Stavebnej fakulty STU) je známy ako výtvarník a publicista a hlavne ako inšpirátor, organizátor, tvorca alebo spolutvorca malých aj „iných“ žánrov (political art). Hoci svoje kultúrno-recyklujúce kolorované ready mades nazval Fosílie, všetky z nich sú prežiarené akýmsi zvláštnym a zároveň guldanovsko identifikujúcim jasom. Sú o dotýkaní a o prapôvodnom jaskynnom šere v pôvodnom aj prenesenom zmysle. Väčšinou sú zložené z dvoch častí. Jedna menšia: ornamentálno-plávajúca a odnímateľná časť tvorí zvláštne „ikonky do ruky“. To je popredie pre sférické pozadie neba. Ferove objekty sú takto rozhovorom zeme a neba, blízkosti a diaľky. Autor dnes predchádzajúcu šedivosť prežiaruje a necháva objímať.
Aj jeho obrazy-objekty akoby nás chceli objať. Nie je to preto, že Fero vie, že človek denne potrebuje nielen sedem pohladení, ale aj jedno silné objatie. Naozaj, gesto Fera Guldana je o mori objatia. Výtvarník pokračuje v rozvíjaní svojich príbehov. Sú to príbehy asketické aj hedonické. „Poď, ukážem ti skrinku s motýľmi,“ to je jeho stručný komentár.
Priestor celej galérie mu však poslúžil na inscenovanie aktu mnohorakého lietania a prepichovania – aj reálneho, aj výtvarného. Nešlo tu o sféry, ale o „vrstvy“ – terče. Vynímajúce sa červené klince vzbudzovali historicko-kultúrne asociácie.
Fero Guldan vie spraviť z najlyrickejšej lyriky tú najdramatickejšiu drámu. Nikomu však nič nevnucuje. Guldanove obrazy teda nie sú len „o motýľoch“, ale možno aj o pretrpení bolesti za „toho druhého“ – nezáleží, či ide o človeka, vec (obraz) alebo iného tvora. Oplatí sa stráviť čas medzi Guldanovými obrazmi.
MARIÁN PAUKOV
(Autor je teoretik umenia)
