Opera SND v Bratislave * Peter Iljič Čajkovskij: Panna Orleánska * Hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr * Réžia: Marián Chudovský * Zbormajsterka: Naďa Raková * Scéna: Jozef Ciller * Kostýmy: Peter Čanecký * Choreografia: Jozef Dolinský st. * Premiéra 2. a 3. marca 2001
Po tom, čo vlani priniesla skvelého Werthera a Suchoňa a tento rok s úspechom siahla po Hamletovi a dala priestor aj pôvabnej novej detskej opere Tajomný kľúč, korunuje Opera SND svoju dramaturgickú vynaliezavosť Pannou Orleánskou P. I. Čajkovského. Je to skutočný umelecký čin. Ide nielen o zaujímavé výpravné dielo, ale predovšetkým o náročný hudobný oriešok s mimoriadne ťažkým partom hlavnej hrdinky. Dielo sa práve preto málo objavuje na operných scénach a iba nedávno sa ho ujali v Rusku, kde má domovské právo.
Panna Orleánska je výtvorom zrelého skladateľa plným krásnych melódií a nosných zborových partií. Slovenskí inscenátori umne zoštíhlili partitúru a vytvárajú dielo znesiteľnej dĺžky. Zaznieva v ruskom origináli, k dispozícii sú slovenské titulky.
Hlavná hrdinka je takmer nepretržite prítomná na javisku. Jolana Fogašová má pre túto náročnú postavu svetovej opernej literatúry dostatočne nosný, zrelý dramatický mezzosoprán, dievčenský výzor i herecký talent. Sledujeme jej prerod od jednoduchej vidiečanky a svätice s vešteckými vlohami, hrdinskej bojovníčky, zaľúbenej a láskou trpiacej devy, až po jej odovzdanie sa osudu a ničiacemu ohňu. Zatieňuje všetkých, taká je opera a taká je aj réžia. Skvelým výkonom zasvieti popri nej Gustáv Beláček v postave Janinho otca. Jeho nádherný hlas a zrelý prejav vrátane jeho výnimočnej dikcie ruského jazyka sú príkladom dokonalej sólistickej kreácie. Jozef Kundlák poskytuje garancie vysokou profesionalitou a citovým prejavom, je dôstojným kráľom, Sergej Tolstov korektným Lionelom a Ján Ďurčo skvelým rytierom Dunois. Hudobné naštudovanie a vyvážená interpretácia sú spolu s nápaditými, rozprávkovo farebnými kostýmami P. Čaneckého silnou stránkou inscenácie.
Režijná koncepcia Mariána Chudovského sa opiera o javiskovú akciu doplnenú o videoprojekciu. Scéna sa počas celej inscenácie nemení, ruiny chrámu slúžia podľa potreby ako kostol, kráľovský palác, bojisko alebo hranica. Prostriedky skrz-naskrz moderné, svetelné efekty a akcia v plnom prúde, pôsobivé je absolútne zastavenie hereckej akcie v dejovo nosných úsekoch, ako je modlitba hlavnej hrdinky a zboru, kde má priestor samotná hudba. Výsledok je sugestívny. Videoprojekcia je sama osebe veľmi pekná a má znásobovať umeleckú výpoveď, ale na mnohých miestach je v symbióze s hereckou akciou rušivá. Kreatívna výpoveď rúk, hra s farbami a ich symbolmi, paralela nebeskej oblohy a kráľovského rúcha – nech divák číta s inscenátormi a nachádza spolu s nimi. Taký je Marián Chudovský, odvážny ako pred rokmi s Rigolettom, hýriaci nápadmi. V tom je dialóg sľubný a inšpirujúci.
Panna Orleánska obohacuje repertoár Opery SND o atraktívny divácky a poslucháčsky titul.
VIERA POLAKOVIČOVÁ
(Autorka je hudobná kritička)
