Agresivita rastie po celom svete. Stal sa z nej globálny problém, ktorý nevieme vyriešiť. O tom, kde hľadať príčiny agresivity a ako ju zo spoločnosti vykoreniť, sme sa rozprávali s Doc. PhDr. PETROM ONDREJKOVIČOM, PhD., prodekanom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sociológom a autorom štúdie Je možné zastaviť násilie v školách?

Prečo má agresivita v školách stúpajúci trend?

„Je samozrejmé, že agresivita na školách rastie – rastie totiž všade. V marci sa v Paríži uskutočnila medzinárodná konferencia o vzrastajúcom násilí na školách. Tam bolo povedané, že záleží na tom, aké prostredie dokážu pedagógovia na školách vytvoriť, a ešte viac na tom, aby sa škola nezatvárala pred verejnosťou, lebo sa z nej stane geto alebo skleník.“

To si predstavujete ako?

„Ja by som sa nebál školské dvory a telocvične otvoriť najširšej verejnosti. Ale školy sa boja, že im to zničia a majú málo peňazí, aby mohli platiť dozor. Tak sú pre istotu po vyučovaní zatvorené, nevyužité. Ale to je len ekonomický dopad. Výchovný je oveľa horší. Škola sa stáva niečím mimo spoločnosti. Niečím, čo je určené naozaj len na vzdelávanie, sprostredkovanie vedomostí, nič viac.“

V amerických školách rodičia, deti a učitelia spolupracujú. Chodia spolu na výlety, exkurzie, deti nacvičujú pre rodičov divadelné vystúpenia. Sú otvorené verejnosti a napriek tomu sú tam žiaci agresívnejší ako naši.

„To sa nedá porovnať, máme odlišnú históriu a tradície. Pravdou je, že americká výchova je príliš liberálna. Vo výchove má byť demokracia, ale nie anarchia. Už sa prekonal názor, že nesmieme do ničoho zasahovať, že prísnosť a požiadavky zo strany rodičov i učiteľov sú nevhodné.“

Existuje nejaké riešenie ako agresivitu odbúrať alebo aspoň zmierniť?

„To je dlhodobý proces, ktorý sa nedá hneď vyriešiť. Ak vôbec, tak si to vyžiada veľmi dlhý čas a významné zmeny v konceptualizácii školstva a výchovno-vzdelávacieho procesu.“

Ste autorom štúdie Ako bojovať s agresivitou na školách. Určite viete niečo poradiť.

„Treba len dôsledne uplatňovať partnerský prístup učiteľ -žiak. Keď zistíme, že na škole sú prejavy násilia, ešte stále sa dá niečo robiť, ale je už v podstate neskoro. Musíme im predchádzať. Vytvoriť zdravé partnerské vzťahy v triede, stanoviť správne normy, platné pre všetkých. To sú veľmi jednoduché veci, ale ohromne zložité, pokiaľ ide o realizáciu. A vôbec nie atraktívne, lebo za tým je kus drobnej, piplavej práce učiteľa.“

Ako predchádzať násiliu, keď sa žiak násilne správa od prvého dňa v škole?

„Pokiaľ ide o jednotlivca, dôležité je, aby ho učiteľ neizoloval, ako sa to často robí. Aby nemal pocit nejakej výlučnosti, lebo v tom momente začne byť pre niektorých žiakov zaujímavý. Učiteľ by mal preto dokonale poznať vzťahy v triede. Bohužiaľ, mnohí o nich takmer nič nevedia. A to je trochu aj chyba prípravy našich škôl.“

A čo psychológovia, výchovní poradcovia. Nevedia učiteľom pomôcť?

„Nevidel by som všeliek v psychológii, mnohé problémy patria skôr do oblasti sociálnej. Je to skôr spoločenská záležitosť, ako individuálna. Nemôžeme redukovať problém agresivity len na výskyt jednotlivca, ktorý strhne celú triedu. To vôbec nie je o tom, ide o dôsledky čohosi.“

Čoho? Mnohí učitelia uvádzajú ako dôvod nedostatočnú výchovu v rodinách a zlý vplyv televízie.

„Nebezpečenstvo televízie nie je v tom, že vyvoláva agresiu. Ale v tom, že ak dieťa často vidí vo filmoch násilie, bude si myslieť, že takto to v živote chodí a že tak bude musieť neskôr žiť.“

Aké motívy vedú žiakov k agresívnemu správaniu?

„Sú štyri. Prvým je ľudská túžba po moci, ktorá niekedy prerastie až do patologicky nezdravej. Taký človek vychutnáva možnosť niekoho kontrolovať alebo ovládať. Druhým rodina – dieťa kopíruje správanie rodičov, ak sú agresívni, pravdepodobne bude aj ono. Tretím motívom násilia je pokus prostredníctvom neho niečo získať. Keď dievča z chudobnej rodiny vidí módne výstrelky svojich spolužiačok, rozmýšľa, ako sa k nim dostať. V tomto prípade je násilie nástrojom, ako sa dostať k tomu, čo chcem. No a napokon prestíž. Najmä tento motív by mohli školy ovplyniť.“

Konkrétne?

„Ak je u nás niekto pracovitý a skromný, získa prezývku slabocha, človeka nevhodného do partie. Ak niekto prejaví súcit, je označovaný za slabocha neschopného žiť v dnešnej dobe. Ale to je len falošná klíma, falošné vedomie sily a životaschopnosti. A to by škola mohla zmeniť, vysvetliť. Ona musí byť viac miestom socializácie, ako sprostredkovateľom informácií. Redukcia školy na slonovinovú vežu, vyhňu umu a zručnosti – to je už prekonané.“

Existuje nejaké riešenie, ktoré by mohlo problém agresivity odstrániť?

„Celý vývoj sveta je poznačený hľadaním, ako ďalej. Je skutočne ťažko nájsť nejaký univerzálny recept. Takto to nefunguje, svet je zložitý. Aj v tomto rozhovore sme mnoho problémov iba naznačili.“

Podľa výsledkov merania agresivity je na tom napríklad Nemecko horšie ako my. Je predpoklad, že u nás agresivita detí na školách ešte porastie?

„Som o tom presvedčený. Aj o tom, že aj keby sme mali hneď všetko pripravené tak, ako si predstavujeme, bude agresivita stúpať. Ale nebude stúpať tak, ako keby sme nič nerobili. Lebo na tejto planéte sú isté megatrendy, existuje tu nejaká globalizácia. A Slovensko nie je žiaden ostrov v mori, ktorý to obíde.“

SOŇA REBROVÁ