Niekedy tak vzniká paradoxná situácia, keď si dieťa môže dovoliť učiteľovi nadávať alebo ho udrieť, ale učiteľ tak urobiť nesmie.
„Keď učiteľovi „uletia nervy“, keď už naozaj nevie, ako, rieši situáciu aj telesným trestom, hoci je to zakázané,“ potvrdila pre SME Gabriela Herényiová, psychologička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, zaoberajúca sa školskou psychológiou. „Robí sa to tajne, niekde sa zákaz dodržiava viac, niekde menej. Je však zaujímavé, že mnohí rodičia by chceli, aby sa telesné tresty na školách používali – nevedia si totiž s deťmi poradiť.“
O tom svedčí aj prípad otecka zo stredného Slovenska, ktorý sa prišiel do redakcie sťažovať na učiteľku, ktorá neprávom potrestala len jeho syna, keď vyvádzali aj ostatní spolužiaci. Medzi rečou vysvitlo, že učitelia na tejto základnej škole deti trestajú aj fyzicky, dokonca vraj i remeňom. Na našu výzvu, že treba situáciu ihneď riešiť, prekvapene odpovedal: „Preboha, len to nie! My sme radi, že ich bijú! Veď to treba. Nechajte to tak…“
Deti do 15 rokov nie sú trestne zodpovedné za svoje činy, a najmä starší jedinci si to niekedy dobre uvedomujú a doslova provokujú učiteľov až do maxima. Ťažko potom situáciu mierumilovne riešiť.
Gabriela Herényiová hovorí, že „deti majú svoje práva, učitelia ich majú málo. Samozrejme, že telesný trest nie je riešením. Aj keď niekedy by to možno trochu pomohlo, lebo deti naozaj môžu všetko a učiteľom potom „tečú nervy“. Je to nebezpečný ľad, na ktorom sa učitelia pohybujú.“ A dodáva: „Pretože deti majú právo na to upozorniť.“ SOŇA REBROVÁ
