Známy košický hudobník, propagátor džezu Gejza Szabadoš tvrdí, že k podnikaniu ho priviedla nevyhnutnosť. Po zmene režimu pochopil, že ak chce hrať muziku, ktorú má rád, musí podnikať. V roku 1992 otvoril s priateľom v suteréne starého domu v Košiciach Jazz Club. „Nemali sme zamestnancov. Pri bare sme sa striedali. Ponúkali sme špecialitu, huspeninu. Tá nám urobila fantastickú reklamu. Varili sme ju doma, pretože v klube nebola kuchyňa. Chybičky krásy retušovala živá muzika, predovšetkým džez. Chodil k nám Peter Lipa, Laco Déczi, Adriena Bartošová, Peter Breiner, dali sme priestor mladým kapelám.“
Po čase sa Gejza osamostatnil. V roku 1996 otvoril nad Jazz Clubom Jazz Pub. Začal ho viesť Gejzov syn Slavo, ktorý tiež aj hrá, predovšetkým však je ekonóm a manažér. Otca prekvapilo, ako sa chopil šance. Obidva podniky patria v Košiciach k najvyhľadávanejším, majú svojich štamgastov, nájsť v nich voľnú stoličku koncom týždňa je takmer nemožné. Slavo chce vytvoriť z celej budovy Jazz House.
Szabadoš senior začal ponúkať aj teplú stravu, pomýšľa vybudovať i ubytovacie priestory. Najviac ho otravuje nekonečné množstvo kontrol. „Ešte v Jazz Clube som dostal pokutu za to, že krúžok citrónu bol prihrubý! Nechápem. Každý, kto to s podnikaním v stravovaní myslí vážne, sa snaží ponúknuť hosťom čo najkvalitnejšie jedlo a služby. Keď raz sklame, hosť sa nevráti. Všade to platí rovnako. Aj bez kontrol.“ (sen)
